mzdovej oblasti, ktoré lekári rezolútne odmietli. Ako konštatoval šéf miestneho Lekárskeho odborového združenia, tento model riešenia platovej otázky nebude LOZ akceptovať. Lekári zároveň vyzvali vedenie, aby zabezpečilo dostatok finančných prostriedkov na chod nemocnice.
"Dlh nemocnice narastá každý mesiac o bezmála 30 miliónov korún a vedenie 'hasí' situáciu opatreniami, ktoré ušetria asi pol milióna. Keďže lekári sú v našej spoločnosti dlhodobo nedocenení, nesúhlasíme s tým, aby opäť doplatili na súčasnú katastrofálnu situáciu," skonštatoval v tejto súvislosti MUDr. Albert Hermely, podľa ktorého podniknú lekári všetky zákonné kroky, aby zavedeniu navrhovaných opatrení do praxe zabránili.
"Vedenie nemocnice plánuje zaviesť súbor opatrení, ktoré postihne predovšetkým lekárov. Ide o zmenu v preplácaní pohotovostných služieb a zavedenie druhej pracovnej zmeny. Na takýto krok sú nutné nové pracovné zmluvy, alebo kolektívne vyjednávanie. My však o ňom nemienime diskutovať, jednoducho ho odmietame," dodáva predseda LOZ-u. Väčšina lekárov totiž podľa jeho slov navrhované zmeny odmieta a volá po systémových zmenách v zdravotníctve, na ktorých by malo trvať aj vedenie FN L. Pasteura.
"Po systémových zmenách voláme už dlho, ale keďže k nim nedochádza, musíme variť z toho, čo máme. Patríme k najväčším zdravotníckym zariadeniam takzvaného koncového typu, naviac s funkciou výučby UPJŠ. Naše aktivity ani v tejto pre zdravotníctvo ťažkej dobe neboli ochromené. Pritom zaskakujeme aj iné nemocnice v kraji. Avšak kým pred troma rokmi dostávala nemocnica do 60 miliónov korún mesačne, dnes máme k dispozícii iba tri štvrtiny tejto sumy, pričom náklady sa neustále zvyšujú. To sa logicky premieta do narastajúcich dlhov, čo v súčasnosti predstavuje cca 20 miliónov mesačne. A teraz nám do toho prišlo tarifné zvýšenie miezd zdravotníckych pracovníkov obnášajúce 8,5 milióna mesačne navyše... Ak chceme zabezpečiť chod nemocnice, neostáva nám iné, než ušetriť v personálnej alebo mzdovej oblasti. Na rozdiel od iných zdravotníckych zariadení sme nepristúpili k redukcii počtu pracovníkov alebo pracovných úväzkov, ale ušetriť chceme zavedením dvojzmennej prevádzky u lekárov a zmene vyťaženosti služieb, resp. ich zlučovaní tam, kde je to možné. Inde sa už totiž ani krátiť nedá, pretože náklady na lieky, zdravotnícky materiál či stravu pre pacientov výraznejšie skresať nie je možné. Navrhované opatrenia boli riešením, ako predísť zníženiu kvality zdravotnej starostlivosti a strate pacienta. Pretože ak stratíme pacientov, nebude nám treba ani lekárov," reaguje na vyjadrenia lekárov námestník riaditeľa pre liečebno-preventívnu starostlivosť MUDr. Martin Zborovjan.
Podľa neho je navrhovanými opatreniami možné ušetriť nie pol milióna, ale poldruha až dva milióny korún mesačne. A snahou vedenia je, aby mzdy pracovníkov nepresahovali 50 percent výdavkov nemocnice, čo by sa odzrkadlilo na kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti. K ďalším navrhovaným opatrenia patrí zníženie priemerného ošetrovacieho času a obmedzenie príjmu mimorajónnych pacientov (s výnimou tých, ktorí musia byť ošetrení v koncovej nemocnici).
"K úsporným opatreniam v mzdovej oblasti sme pristúpili i z toho dôvodu, že by mal v októbri vstúpiť do platnosti nový cenový výmer pre zdravotnícke zariadenia. Viacerí analytici jeho návrhy označili za likvidačné pre nemocnice, preto v týchto dňoch prebieha ešte diskusia o jeho konečnej podobe," dodáva M. Zborovjan.
A. Hermely však oponuje, že súčasná situácia v nemocniciach je ďalej neúnosná a ak do systému príde ešte menej peňazí, hrozí kolaps zdravotníckych zariadení. Preto lekári trvajú na adekvátnom ohodnotení svojej práce a nevyhnutnej reštrukturalizácii, po ktorej by malo podľa nich začať volať i päť miliónov potenciálnych pacientov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
