skupiny našli svoj verný okruh poslucháčov. Ich skladby zvyknú v nespočetných hitparádach obsadzovať popredné miesta a vo všeobecnosti patria v slovenských rádiách medzi najhranejšie. I.M.T. Smile preto nechýbali ani na akcii Okey Leto Nescafé 2001 v Poprade, kde nám ich spevák Ivan Tásler nakoniec predsa len, na asi tretí pokus, poskytol rozhovor...

Ktoré otázky dostávate od novinárov najneradšej?

- To neviem. Je mi jedno, na čo sa ma pýtajú. Keď nechcem, tak im jednoducho neodpoviem.

Aká je vaša najhoršia skúsenosť s novinármi?

- Tak to závisí od konkrétneho novinára. Je to tak ako vo všetkom. Nedá sa to zovšeobecniť... Ťažko hovoriť o najhoršej skúsenosti. Neboli všetky práve najlepšie, ale skutočne ťažko hovoriť o najhoršej.

V éteri sa objavila nová verzia vašej veľmi úspešnej piesne Ľudia nie sú zlí 2001. Zdá sa mi, že prišla pomerne veľmi skoro od uvedenia úspešného originálu. Prezraďte nám, prečo ste sa tak rozhodli?

- O tom by som nechcel rozprávať. Nie je to verzia, ktorá mala ísť do siete a nejako sa tam pretlačiť. Táto nová pesnička bola určená na niečo úplne iné, ale to už vôbec nechcem rozoberať. Dokonca sa ani nemala objaviť na Slovensku... To, že ju občas počuť v rádiách, je len nejaká náhoda.

Čo si myslíte o tom, keď na veľkých podujatiach spievajú niektoré kapely na polovičný, alebo úplný playback?

- Keď nie je iná možnosť, mne to vôbec neprekáža!

Je o vás známe, že ste svojho času študovali v seminári. Čo si myslíte o viere?

- Som veriaci, ale možno že tak trochu inak. Verím v iné veci, alebo v podstate ani neviem v čo vlastne verím. Asi najviac verím v dobro.

Váš druhý album bol vynikajúci a v podstate odštartoval vašu raketovú kariéru. Súčasný album "Nech sa páči" nezaznamenáva až taký veľký úspech. Už ste sa trocha zamysleli, prečo je to tak?

- Také veci v sebe nerozoberám. Mám pocit, že to bol iný album, bol robený v inej nálade, sú na ňom iné pesničky. Preto musel mať inú odozvu. Vôbec sa na naše albumy nepozerám ako na viac, či menej úspešné. Je to jedno. Raz si hore, raz si dole. Je to podľa mňa normálne.

Vy dosť pomáhate iných kapelám. Exemplárnym príkladom môže byť Nuda. Aký je medzi vami vzťah? Považujú vás za muzikantské vzory?

- Vôbec medzi nami nie je nejaký otcovský vzťah, skôr kamarátsky. Sú to v prvom rade moji kamoši, s ktorými chodím vonku. Medzi nami sa už stalo toľko vecí a poznáme sa už tak dlho, že sa spolu nebavíme o tom, kto je slávnejší, či o sláve. Náš vzťah je v úplne inej dimenzii.

Považujete sám seba za slávneho človeka?

- Tak tu asi nie. Pochybujem, že na Slovensku sa dá hovoriť o nejakej sláve.

A čo je podľa vás sláva, alebo čo pre vás znamená byť slávnym?

- Sláva to je to, čo sa na Slovensku ani nemôže stať. Je to malá krajina, všetci o sebe vieme všetko. Skôr sa tu dá hovoriť o nejakej jemnejšej popularite.

Unavuje vás popularita?

- Nie!

Ani to vás neunavuje, keď do vás nejaký novinár dvakrát, či trikrát dobiedza, aby ste mu poskytli rozhovor?

- Nie! Mňa to teší, keď ho môžem dvakrát, trikrát odmietnuť. Je to úplne v pohode...

Prezradíte nám nejakú najkrajšiu spomienku za obdobie počas ktorého sa venujete muzike?

- Tento rok sa mi veľmi páčil festival Pohoda a to aj napriek tomu, že sme tam nehrali. Bola to akcia, ktorá mala svoj názov!

pisáreň - tatry - 2-Tásler

Text pod foto: Ivan sa nepovažuje za slávneho. Maximálne hovorí o nejakej miernej popularite.

Foto: Milan TALARČÍK

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.