z Prešova, no v roku 1968 emigrovala do Kanady. V poslednom čase síce každý rok navštevuje Prešov i Veľký Šariš, kde má vzdialenú rodinu, no na Šariš pekné spomienky nemá. Na prešovskom "hornom" gymnáziu síce zmaturovala, no na vysokej škole už študovať nemohla. Spravila si teda nadstavbu a stala sa konštruktérom oceľových konštrukcí. "Nenávidela som túto prácu," povedala nám Eva Kniesová, no napriek tomu ju v Kanade robila 35 rokov, keďže išlo o technickú prácu, kde počiatočný jazykový handicap až tak neprekážal.
V Kanade vyštudovala sociálnu prácu so zameraním na starostlivosť o starších ľudí a v súčasnosti ju začala aj využívať. "Pracujem ako sekretárka mojej lekárky, budúcej švagrinej, v pondelok, štvrtok a piatok. V utorok a stredu zas robím v organizácii Ontario Film Review Board. Je nás tam 25 a všetky filmy, ktoré sa premietajú v Ontáriu alebo idú do videopredajní, musia prejsť cez kontrolu."
Organizácia, v ktorej E. Kniesová pôsobí, potom filmy kategorizuje do štyroch typov - na rodinné, ďalej také, na ktoré môžu ísť deti iba so súhlasom rodičov. Treťou skupinou sú filmy, kde môžu ísť štrnásť až osemnásťroční diváci iba v sprievode dospelej osoby a potom sú to mládeži do 18 rokov neprístupné filmy. Kontrolujú sa i pornofilmy, pričom "z nich vyberáme veci, ktoré nie sú v súlade s normami".
Knižná novinka Evy Kniesovej Daj mi iba jeden deň v roku vychádza zo skutočných udalostí a jej dej sa odohráva v Chicagu, na Floride a v Austrálii.
Opisuje rozpady manželstiev, aj to, ako na rodinnú komunikáciu negatívne vplýva napríklad vstup radového zamestnanca do sféry obchodu. Podľa autorky je táto knižka určená skôr pre ženy.
Publikácia Daj mi iba jeden deň vychádza len na Slovensku, pričom ju jej autorka napísala vo svojej rodnej reči. Koniec koncov, slovenčina Evy Kniesovej je aj po rokoch emigrácie čistá a bez prízvuku a ako sama tvrdí, doma sa s manželom zhovára výlučne po slovensky. S dcérou však rozpráva anglicky, zaťa má Francúza, a "naša sedemmesačná vnučka Alexandra tak počúva tri jazyky".
Svoju predchádzajúcu knihu Láska bez hraníc napísala E. Kniesová najprv v angličtine. Ako vraví, do písania sa pustila preto, že ju to vždy bavilo a naviac chcela otestovať nový počítač. Tento debut vyšiel v roku 1997 nielen v Kanade, ale i na Slovensku, kde však bol "niekým" scenzurovaný. "Bola silne protikomunistická," konštatuje autorka, ktorá v knihe opísala reálne udalosti zo života svojich rodičov za komunizmu, ktoré však vyústili do fiktívnej lovestory.
Eva Kniesová sa svojmu hobby programovo venovať zatiaľ nemieni. "Keďže v Kanade sa ide do penzie v 65. rokoch, mám ešte čo robiť. Potom možno budem písať." Zaujímal nás aj jej pohľad - ako Kanaďanky - na posledné tragické udalosti za veľkou mlákou: "Žiaľ, strašne veľa všelijakých teroristov a skupín žije po celej Amerike i Kanade, kde sa k nim pristupuje benevolentne a chýba kontrola. Títo ľudia, keď sa ich niekto opýta na minulosť, začnú hneď hovoriť o rasovej diskriminácii."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
