Francúzi vedia odkiaľ je Sklenaříková

Predstavu o tom ako si spestriť popoludnie má každý z nás inú. Sú však aj študenti, ktorí namiesto bezmyšlienkovitého poflakovania sa po meste

využili Dni otvorených dverí vo Francúzskej aliancii (FA).

Práve tejto šance sa chopili študenti Gymnázia na Poštovej, Puškinovej ulici, Šrobárky ale aj Gymnázia Tomáša Akvinského. O tom, že kulinárske umenie krajiny galského kohúta je známe na celom svete nepochybuje určite nikto. Asistenti Roman Gajdoš a Kamil Korotnoky sa preto rozhodli, že raz mesačne preveria ako vedia našinci narábať s vareškou pri príprave francúzskeho menu. Najbližšie varenie sa uskutoční 3. októbra v priestoroch Hotelovej akadémie. Okrem toho, že platí pravidlo, čo si kto navaril, nech si aj zje, klebetí sa po francúzsky a aj recept je v tejto reči. Študenti sa z úst Romana Gajdoša dozvedeli, že: "Môžu nielen využívať knižnicu, navštevovať jazykové kurzy, čítať ich tlač, pozerať francúzske televízne programy, ale aj bezplatne konzultovať svoje (ne)vedomosti, či naďabiť na nejakého Francúza a hodiť s ním pokec. Aliancia tiež pripravuje záujemcov na vykonanie vo svete uznávanej skúšky DELF a DALF." Počas našej návštevy aliancie sme stretli študentov Gymnázia na Poštovej a s nimi aj Jeana Fineza z mesta Linn, ktorý už tri týždne chodí po našej hrude. Naša francúzština začína a končí pri "merci", a tak sme s radosťou využili ochotu Romana tlmočiť nám. Ako sme sa dozvedeli, Jeann využil ponuku Rady Európy študovať tri mesiace v Maďarsku alebo Česku či Slovensku. "Keďže som sa prihlásil ako prvý, mohol som si vybrať kam chcem ísť. Vyhrala to vaša krajina, lebo je najďalej od domova a navyše som túžil po zmene." Na škole má individuálny študijný plán, no povinne musí absolvovať slovenský jazyk, nemčinu, angličtinu, dejepis a telesnú výchovu. Posledný menovaný predmet si obľúbil najviac a dôvod? "Na telesnej výchove nemusím hovoriť po slovensky." Jeana môžeme považovať za mladého svetobežníka, navštívil aj krajiny Afriky a tak ho na našom školstve prekvapili len dva fakty. "Vo Francúzsku máme hodiny dlhšie. Trvajú 50 minút alebo jednu hodinu. U vás sú študenti v jednej triede až do maturity, kým v mojej krajine sa kolektív každý rok mení." Francúzi sú vo všeobecnosti považovaní za odborníkov na módu, preto sme na otázku, či postrehol nejaký rozdiel v obliekaní Slovákov a Francúzov dostali jednoznačnú odpoveď. "Ja som žiadne rozdiely v obliekaní nepostrehol. Podľa mojich spolužiakov však vidieť, že som Francúz, často vraj mením oblečenie." Na rozdiel od Jeana, ktorý navštívil alianciu prvýkrát, dobrovoľník Jonathan Renda ju navštevuje pravidelne. Paradoxné na ich stretnutí bolo, že obaja prichádzajú z rovnakého mesta, no stretli sa až niekoľko stoviek kilometrov od Linn. Jonathan od mája pracuje v Detskom klube s handicapovanými deťmi a ako sám povedal nepociťuje žiadne bariéry medzi ním a deťmi. Navštívil už Česko a Poľsko, nateraz zakotvil na Slovensku a plánuje učiť sa slovanské jazyky. A aké mal informácie o našej krajine predtým než ju navštívil? "Vo Francúzsku vieme, že Adriana Slenaříková, teraz Kerambeuová, je Slovenka, ale inak som nevedel nič." V týchto dňoch Jonathan prežíva malú krízu. Spočiatku bolo pre neho všetko nové - ľudia, práca, mesto, no teraz je v zabehnutých koľajách a nastal stereotyp. Obľubuje naše reštaurácie, no nie vždy je spokojný s úrovňou služieb v nich. Jeho "misia" vo východnej Európe končí v máji, a tak majú prevádzkovatelia reštaurácii, či čašníci možnosť napraviť si reputáciu.