sa nájdu nadšenci pre cestovanie, spoznávanie nových miest a krajín. Ako je všeobecne známe, študent je tvor chudobný (aspoň väčšinou to tak býva). Práve preto mladým ľudom, ktorí v lete chceli a stále chcú cestovať lacno a nevedia ako na to, v tomto článku možno poradím a dám nádej k uskutočneniu ich budúcich výletov do neznáma. Asi najlacnejším, respektíve bezplatným spôsobom ako cestovať, je autostop.
Ja som sa k autostopu dostal neplánovane. Prvýkrát ma zviezlo isté zásobovacie auto z košickej Šace až na sídlisko Nad Jazerom. Vtedy som sa potreboval dostať z mojej vtedajšej školy domov v čase, keď práve nepremávali autobusy. Bol som milo prekvapený ochotou vodiča a postupom času som zistil, že podobne ochotných a dobrých ľudí za volantom je viac. Dôležité u stopárov je nemať strach a dôverovať si, ale verte, že aj niektorí vodiči mávajú strach. Bez pocitu sebaistoty by som nestopoval. Viem, že sa stali rôzne prípady... Ak si neveríte, radšej to neskúšajte. Ja som však stopovanie začal využívať. Doteraz som stopoval už aj na Ukrajine v Zakarpatsku. Ľudia tam sú tak milí a ochotní, že za dve až päť minút vám musí určite niekto zastaviť. Ani s východom Slovenska a Poľskom som nemal nikdy väčší problém. No absolútnym stopárskym rajom je podľa môjho názoru Česká republika. U našich západných susedov je stop veľmi rozšírený. Z Prahy sa v letných mesiacoch môžete dostať aj do Francúzska či Španielska. V Prahe existujú takzvané "agentury pre spolujízdu". Tam si môžete nájsť niekoho, kto ponúka voľné miesta v aute, najjednoduchšie cez internet. Agentúr je v Čechách asi pätnásť. Vo Švajčiarsku a Lichtenštajnsku, krajinách patriacich medzi najbohatšie v Európe, sú napriek bohatstvu, ľudia neskazení a dobrosrdeční. Zvezú vás a ešte vám aj dajú nejaké drobné na kávu. Raz mi tam dal jeden šofér v prepočte 600 korún a mapu Švajčiarska. Naposledy som stopoval z Prahy do Talianska. Autá zastavovali jedna radosť, raz to bol chlapík z Ministerstva zahraničných vecí ČR, inokedy dve mamičky s malými deťmi v malom Fiate. Zvyčajne používam tabuľku z názvom mesta vzdialeného okolo 100 km v smere plánovanej cesty a pri hraniciach krajín napíšem na kus papiera A ako Austria alebo I ako Italy a podobne. Preto vystriedam vždy viacero áut. Tentokrát ma však vzal kamión z benzínovej pumpy pri Českých Budějoviciach priamo až do talianskej Verony. Niekedy chcú vodiči kamiónov nejaké peniaze, ale táto jazda bola "zadara". Ešte v Prahe, som stretol dvoch slovenských študentov, ktorí v lete stopovali do Paríža a späť sa vracali rovnakým spôsobom cez Amsterdam a Nemecko.
Ak vás stopovanie a moje zážitky zaujali, pozrite si ešte nespočetné množstvo internetových stránok o stopovaní a na budúce leto môžete cestovať a ušetriť peniaze za dopravu. Veľa šťastia.
Autor: Tomáš KICERA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
