Ako pociťuje samospráva zintenzívnenie cestovného ruchu vo vzťahu k napĺňaniu rozpočtu, ale i k rozvoju ekonomickej podstaty vysokohorského mesta?
Zvýšený záujem o Vysoké Tatry je neodškriepiteľný. Opäť sa vracajú českí klienti a svoje obľúbené teritórium znovu objavili aj maďarskí a poľskí návštevníci. Treba povedať, že tento proces sa môže pozitívne prejaviť v príjmovej časti rozpočtu, napríklad na poplatku za kúpeľný a rekreačný pobyt, za ubytovaciu kapacitu, alebo na poplatku z predaja alkoholu a tabakových výrobkov, ako i pri výbere parkovného. Zároveň však treba spomenúť, že veľa návštevníkov prišlo z podhoria, kde zaplatili za ubytovacie a stravovacie služby, čiže ich návšteva hôr sa na príjmoch mesta tak neprejaví. Čo sa týka rozpočtu, plnenie príjmov za prvý polrok predstavuje zhruba 50 percent, je teda predpoklad na udržanie vyrovnaného rozpočtu. Polročnú bilanciu však ešte neovplyvňuje letná sezóna, to bude jasné až v októbri. Veľa závisí od priebehu vianočnej špičky, ktorú, žiaľ, vždy veľmi ovplyvní počasie. Podstatné ale je, že Vysoké Tatry sú znovu zaujímavé a záleží na nás, či tento trend udržíme.
Tatranskí návštevníci sú neraz zaskočení diametrálnou rozdielnosťou ponúkaných služieb. Na jednej strane sú hotely a prevádzky, kde asi nechýbajú ani hodinky s vodotryskom, na druhej strane vidíme prázdne a pustnúce objekty. V čom vidíte príčiny týchto priepastných rozdielov?
Ťažká otázka... Hlavné príčiny vidím v tom, že privatizácia tu prebiehala na etapy, s istým časovým odstupom. V prvej etape išlo niektorým záujemcom hlavne o získanie lukratívnych objektov a nemali skúsenosti s hotelierstvom a cestovným ruchom. Až teraz to od nich kupujú ľudia, ktorí majú seriózny záujem o podnikanie v tejto oblasti. Druhá príčina spočíva, podľa mňa v tom, že veľa mladých, kvalifikovaných ľudí Vysoké Tatry radšej opúšťa. Hoci by mohli rozvíjať cestovný ruch a dostať ho na úroveň porovnateľnú s okolitým svetom, odchádzajú do zahraničia. Na ich miesta prichádzajú ľudia, ktorí sa ešte len musia učiť. Ďalšou príčinou ťažkostí je fakt, že majiteľmi väčšiny nehnuteľností sú ľudia mimo Vysokých Tatier.Zaujíma ich len zisk a už menej problémy, ktoré pri jeho tvorbe v konkrétnom zariadení vznikajú. V neposlednom rade negatívne pôsobí aj otázka dopravy a možností bývania. Existujúca hromadná doprava neposkytuje vo večerných hodinách dosť príležitostí pre odvoz zamestnancov, ale neraz ani pre prepravu návštevníkov zo strediska do strediska.
Kedysi sa v medzisezóne Vysoké Tatry doslova nalievali pacientmi a odborárskymi rekreantmi, čo dnes v podstate ani nie je možné. Liečebne a ústavy bojujú o klientov na komerčnom základe a modifikujú svoje služby. Celkový model preklenutia medzisezóny však absentuje. Nemáte naporúdzi nejaký recept?
Treba podotknúť, že hory si musia aj trošku oddýchnuť z náporu sezón. Medzisezóna by mala slúžiť na zregenerovanie síl personálu, úpravy zariadení a príprav na ďalšiu špičku. Toto medziobdobie je svojím spôsobom potrebné. Určité možnosti však vidím v kongresovej turistike, kde si ľudia okrem absolvovania školení môžu vyjsť do hôr a ocenia, že sú v príjemnom prostredí. Napríklad aj školy v prírode by mohli fungovať v hoteloch, pobyt mestských detí v prírode nemusí byť len na báze objektov, patriacich školstvu. Rôzne rekondičné pobyty by tiež mohli väčšmi zapĺňať tatranské zariadenia, ale toto všetko závisí od proklamovaných finančných prostriedkov poisťovní. Otázkou by zrejme bola aj úhrada pobytu v hoteli, hoci by klient absolvoval predpísané receptúry v zdravotníckom zariadení. Možnosti zrejme ešte sú, lenže to nijakým spôsobom nezávisí od samosprávy, ide o legislatívne prostredie a svoju rolu zohrávajú aj manažérske schopnosti tých, ktorí chcú svoje zariadenia napĺňať nielen v čase špičky.
Všade rezonuje skutočnosť, že Slovensko potrebuje prílev zahraničného kapitálu, ale vo vzťahu k cestovnému ruchu akoby sme na túto skutočnosť zabúdali. Pritom v tatranských podmienkach veľké investície asi našinec rozbehnúť nemôže. Ako sa mesto zviditeľňuje smerom k zahraničiu a čím môžete osloviť nádejných investorov?
Mesto Vysoké Tatry má vytvorené predpoklady na to, aby sa v zahraničí zviditeľňovalo a robí patričné kroky na rôznych úrovniach. Len na ilustráciu spomeniem pripravovanú konferenciu LAMA / NAC, ktorá bude v prvej polovičke októbra v Grandhoteli Praha v Tatranskej Lomnici. Stretnutia s poslancami mestských samospráv z Anglicka a Írska nepochybne prinesú rad osobných kontaktov pre predstaviteľov samosprávy, ale i podnikateľov zo širšieho tatransko-podtatranského regiónu. Koncom októbra budeme spolu so siedmimi mestami Spiša a Šariša prezentovať naše mesto v Postupime v Nemecku. Ešte v septembri však ideme na výstavu cestovného ruchu do Varšavy, tradične obsadzujeme rad známych veľtrhov. Priamo potenciálnych investorov mesto nemá ako osloviť, skôr môže predstaviť možnosti regiónu a spolupodieľať sa na budovaní kontaktov. Otázka možností zahraničných investícií je skôr otázkou pre štátnu správu, ako vytvára podmienky a legislatívne zázemie pre investovanie zahraničných partnerov. Povedzme si úprimne, zatiaľ to nie je celkom
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
