Takto voľne parafrázujem slová šéfredaktora týždenníka Domino fórum Štefana Hríba, ktoré na celkom malom priestore vypovedajú o tom, čo sa vlastne v Amerike stalo a čo bude nasledovať. Reakcia rožňavského biskupa Mons. Eduarda Kojnoka na samovražedné útoky pilotov, za ktoré sa podľa neho do neba nedostanú, sú pravdivé. Všetkým, ktorí veríme či neveríme v Boha, nám to musí byť jasné. V mene "šialenej" viery zabiť tisíce nevinných je choré. Oko za oko možno tiež nie je spravodlivým riešením problému, najmä voči nešťastníkom žijúcim v Afganistane. Keby niekomu "drblo v bedni" pred novembrom 1989 v Moskve, takisto by sme si to odniesli všetci tí, čo sme žili vo východnom bloku. Iba preto, že aj keď neradi, ale aspoň potichu sme podporovali komunistický režim. Úsilie o pomstu nie je celkom namieste, rovnako ako "konečné riešenie". Terorizmus nie je vecou všetkých moslimov, ale len niektorých radikálnych skupín. Strieľať všetkých vyznavačov islamu takisto nie je úlohou, pred ktorou, či chceme alebo nie, stojíme. Aj my máme svojho Boha a z nášho pohľadu je náboženstvo vierou v lásku, ctenie si života v prvom rade, ako i toleranciu k "iným". Ale nesmieme dopustiť, aby nás terorizovali "zvrátenci svojej vlastnej viery", ktorých nedobrovoľne "podporujú" chudobní, hladní a neslobodní moslimovia. Položme si otázku, prečo kresťania svoje náboženské presvedčenie neprejavujú teroristickým nanútením svojho vierovyznania voči iným obyvateľom našej planéty. Nesmieme však zabudnúť na sväté vojny, ktoré aj blízkej Ázii viedli v mene kresťanstva Európania v stredoveku, lenže dnes je iný svet. Viac ako polstoročie po najhoršej vojne v dejinách ľudstva stojíme pred dilemou, či podporiť alebo nie americkú inváziu proti Afganistanu. Dostať teroristu Usáma bin Ladína minimálne za mreže (elektrické kreslo by bolo v jeho prípade ešte vhodnejšie) je prvoradým cieľom celého demokratického sveta, teda aj nás. Krčmové reči, že Američania si za svoju nafúkanosť a stavanie sa do pozície svetového policajta, neobstoja. Máloktorý občan si spomína, že najhľadanejší terorista sveta stojí za smrťou ľudí po výbuchu bomby v roku 1993 (6 mŕtvych), v tom istom Svetovo obchodnom centre, kde teraz zahynuli tisíce ľudí, za teroristickými útokmi na americké veľvyslanectvá USA v Keni a Tanzánii v roku 1999 (250 mŕtvych) a minuloročným atakom na americký torpédoborec v Perzskom zálive (16 mŕtvych), ku ktorým sa bin Ládin s úsmevom na tvári verejne priznal. Za tieto činy by mali predstavitelia Spojených štátov a celého demokratického sveta afganský Taliban žiadať o vydanie svojho chránenca. Najmä ak tvrdia, že keď budú dôkazy o útoku na Ameriku, nemajú s vydaním ich komplica žiadny problém. Na základe týchto skutočností si dovolím tvrdiť, že názory, hovoriace o smútku nad zbytočne zmarenými životmi v New Yorku, Washigtone a Pennsylvánii, ale že Američania si to zaslúžili za svoju účasť v niektorých konfliktoch, sú bezcharakterné. Napríklad. Keby sa "Amíci" neangažovali na blízkom východe, Židia by sa vraždili s Arabmi dones a v oveľa väčšej miere. Keby US armáda vojensky nevstúpila do Juhoslávie, zomrelo by ešte viac nevinných ako dovtedy. Nikto nie je bez viny, ale bezprecedentný terorizmus v Amerike sa nedá, a ani sa nesmie, nijako ospravedlniť. Všimol si niekto dátum útoku, 11. september? Číslo 119 je číslom záchrannej služby v USA. Náhoda alebo paradox?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
