nástrojov predvstupovej pomoci EU, sme požiadali o rozhovor o kauze eurofondy.

Niektoré vaše vyjadrenia v súvislosti s kauzou eurofondov akoby naznačovali, že jej nitky môžu smerovať až do Európskej komisie. Mohli by ste byť konkrétnejšia?

Ja som rozhodne nenaznačila, že to smeruje do Európskej komisie, nikdy by som si to nedovolila.

Ale tým, že ste vo vyjadreniach pre média pripomenuli, že definitívne schválenie projektov šlo cez Európsku komisiu, otvorili ste priestor aj tejto alternatíve.

Všetky projekty schvaľuje Európska komisia. A tu sa hovorilo o zneužití prostriedkov a to sa nemohlo na tejto úrovni udiať. Ani v Bruseli, ani na Úrade vlády. K zneužitiu môže dôjsť cez platobné agentúry, alebo pri využívaní projektu. Napríklad, niekto dostane peniaze na čistiareň odpadových vôd a zafinancuje niečo iné.

Mohli v Bruseli prísť na to, že peniaze možno idú aj iným smerom?

- Je predpoklad, a v tom zmysle sa vyjadril aj Olaf, že sú to predovšetkým nedostatky, ktoré vznikli tu, na Slovensku. Ani Olaf však nikdy nehovoril o zneužití prostriedkov, hovoril len, že tu nebol poriadok v organizácii a riadení a to môže viesť aj k určitým pochybnostiam.

Výsledky vyšetrovania tejto kauzy orgánmi činnými v trestnom ukazujú, že je tu opäť plno nevinných. Myslíte si to aj vy?

- Na základe informácií, ktoré vláde dal minister vnútra, doterajšie vyšetrovanie nepreukázalo trestnoprávnu zodpovednosť. Najviac, čo doteraz bolo zistené, zistili NKÚ, Olafova protikorupčná jednotka z Bruselu a poslanci Európskeho parlamentu. Všetci sa zhodujú na tom, že išlo o možný klientelizmus, konflikt záujmov, ovplyvňovanie a celkom určite o netransparentnosť. Prípad ešte uzavretý nie je, NKÚ koncom septembra ukončí kontrolu na tzv. Centrálnej finančno-kontraktačnej jednotke, ktorá tiež patrí k Úradu vlády, kde kontroluje 12 projektov. Teraz ide o to, či napríklad netransparentnosť bola vedomá, či niekomu vyhovovala, napríklad aj v tom, že sa nepodávali správy z pracovných ciest, že vlastne nebolo jasné aké bolo rozhodnutie, ktorý projekt bol schválený a prečo, ktorý nebol a prečo nebol schválený. Tie správy mali byť totiž aj o tom. Okrem toho nejestvovala ani úplná evidencia projektov. To znamená, že projekty, ktoré z jednotlivých rezortov na Úrad vlády prišli, neboli evidované tak, že by bolo jasné, že tam vôbec podané boli.

Vyjadrili ste sa, že kauza zneužívania eurofondov je špičkou ľadovca, ktorá sa ukázala práve na Slovensku. Kde podľa vás pláva jeho základňa?

To som hovorila preto, že aj z niektorých iných krajín k nám prichádzali prostriedky Európskej únie, čo ma dosť prekvapilo. Napríklad technické objednávky, ktoré súkromné firmy z iných krajín z prostriedkov Phare pre nás zakupovali. Zistilo sa, že boli napojené na tie firmy, ktoré boli členmi konzorcia bývalého riaditeľa odboru zahraničnej pomoci Úradu vlády.

Členom zahraničného a integračného výboru NR SR ste v súvislosti s kauzou eurofondy povedali: vzhľadom na neexistujúcu, prípadne zlikvidovanú dokumentáciu sa však na 90 percent nedá nič dokázať.

- To, čo ste odcitovali nepochádza presne odomňa, tá informácia niekde unikla, je nepresná a mne to potom dali do úst. Faktom je, že tie doklady chýbali. Prečo chýbali, to nevieme.

Za to, že chýbali nie je nikto zodpovedný?

- Veď to je to, čo riešime. V tejto chvíli už dochádza na Úrade vlády k personálnym zmenám, k odvolávaniu ľudí. Vždy predtým, pri nástupe do nejakej riadiacej funkcie, snažila som sa zvyknúť si na ľudí, s ktorými mám pracovať, alebo dostať ich tam, kde som mala predstavu, že by mali smerovať. Ale v tomto prípade ak chcem vec riešiť a nechcem zdieľať osud svojho predchodcu pána Hamžíka, personálnym zmenám sa nedá vyhnúť.

Údajne, pri nástupe na súčasný post ste zistili nielen to, že sa tam nepodávali správy zo služobných ciest, že nejestvovala evidencia projektov, ale že dokonca neexistovali ani smernice, podľa ktorých sa programovali a využívali prostriedky Phare. Ako ste to zmenili?

Samozrejme, že správy sa píšu, evidencia sa zaviedla tak, aby bola transparentná, aby nebolo možné pochybovať, ktorý projekt akou cestou sa na Úrad vlády dostal , smernice tie sa teraz inovujú, budú hotové tak, aby do konca októbra sa dostali aj na rokovanie vlády, pripravuje sa aj nový organizačný poriadok. Ešte nebol schválený, lebo sa čakalo na nástup nového riaditeľa odboru zahraničnej pomoci, aby sa aj on mohol vyjadriť. Samozrejme, väzby v oblasti programovania projektov sa robia aj na jednotlivé rezorty, pretože to bol dosť veľký nedostatok, ktorý som tam našla. Tiež v kontrahovaní projektov. My využívame finančné prostriedky Európskej únie často oneskorene. Napríklad, z tých, ktoré sú určené na čerpanie v roku 2000, využijeme v tomto roku asi tretinu. Oni neprepadnú, prejdú do ďalšieho roka, ale prečo by sme tie peniaze nemohli dynamickejšie využívať? V tomto smere robíme opatrenia. Hlavný dôraz je na transparentnosť. Teraz už bude aj na internete zverejnené, kto s akým projektom uspel, koľko peňazí dostane, na čo sú určené, nech si to občania kontrolujú. Chceme pripraviť aj manuál pre prípravu projektov, z ktorého pre projektantov bude jasné, čo všetko má projekt obsahovať a pre tých, ktorí projektovaniu nerozumejú, bude tam informácia ako majú postupovať, na koho sa majú obrátiť. Taktiež tam budú zrozumiteľné informácie o tom, z akých podporných fondov a na čo sa dajú finančné prostriedky získať.

Na stretnutí s rakúskymi podnikateľmi vo Viedni ste povedali, že aj v HZDS je mnoho progresívnych ľudí, s ktorými sa dá komunikovať. Mohli by ste niektorých menovať?

- Hovorila som o Tkáčovi a Keltošovej.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.