zopakovať, že chlapci v Tatrane ma prijali medzi seba ozaj výborne. Aj preto pre mňa prvý gól v druhom zápase v drese Prešova znamená veľa," rozhovoril sa po sobotňajšom víťazstve nad Trenčínom strelec prvého prešovského gólu, čochvíľa dvadsaťštyriročný Juhoslovan Srždan Vorkapič (na fotografii vľavo). "Prihrávku mi skvele do gólovej akcie načasoval Stano Šesták. Do šestnástky som sa na gólmana Trenčína rútil už sám po tom, čo mi odblokovaním protihráča priestor otvoril Ľubo Mati. Nuž a potom som naznačil pohyb a vystrelil na opačnú stranu. Lopta na moju obrovskú radosť skončila tam, kde som chcel aj ja." Vorkapič nám po svojom príchode do Prešova z prvoligovej juhoslovanskej Vojvodiny Novi Sad prezradil, že väčšinu gólov doma dával hlavou. Na Slovensku načal gólovú produkciu ľavou nohou. A pritom začal na nezvyklom poste, ako pravý záložník. "Tréner Dejmal sa ma pred zápasom pýtal, či pri absencii zraneného Staša, môžem hrať na pravej strane. Vravím, prečo nie? "Nema problema..." Myslím, že kým som tam hral, nebolo to najhoršie." Na pravom okraji prešovskej zálohy hral Vorkapič len do Kovalíkovho zranenia. Potom prešiel na ľavú stranu a jeho miesto zaujal Marián Adam, neskorší strelec dvoch zeleno - bielych gólov. "Sprvu som hral na Martausa. Vraveli mi, že je to Prešovčan. I to, že je to dobrý technik, avšak nie príliš rýchly. Preto môžem viac podporovať ofenzívu podľa potreby. Hlavne unikať po krídelnom priestore a následne centrovať. V druhom polčase, hoc som pôsobil v inom priestore ihriska, sme Trenčanom veľa nedovolili. Dúfam, že i ja som predstavy prešovských trénerov splnil." Podali ste vari jeden z najlepších výkonov akých ste schopný? "To rozhodne nie. Určite viem hrať aj lepšie. Stále sa však so spoluhráčmi na trávniku zoznamujem a dúfam, že s pribúdajúcimi stretnutiami nám to spoločne pôjde ešte lepšie ako teraz proti Trenčínu."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.