ho poznajú ako pesničkára, ale i ako člena skupín Núdzový východ a Východ. Napriek tomu, že neustále organizuje pravidelnú koncerty folkových interpretov známe ako Večery Eda Klenu, propaguje akustickú hudbu a má rešpekt aj u kritiky, je večným skeptikom. Dôkazom toho je aj tento rozhovor, ktorý vznikol po Klenovom vystúpení na prešovskom Festivale dobrej hudby - Sigord 2001.
V Prešove hráte dosť často, väčšinou na menších pódiách. Teraz ste vystúpili znovu pred domácim publikom, no v amfiteátri. Bolo to iné?
- Vždy je to iné, pretože človek nikdy nevstúpi do tej istej rieky. „Amfičko" je „amfičko", obrovský priestor, no osobne sa mi lepšie hráva v kluboch, na malých scénach. Zvlášť, keď hrám sám. Moje piesne sú o komunikácii, takže mi záleží na kontakte s publikom. Toto je „masovka", tlačí nás aj čas, takže to nie je ono.
Ako to bude so sériou vystúpení Večer Eda Klenu, pretože mali pauzu, no vraj majú pokračovať.
- Pokračovať by mali, robím všetko pre to, aby pokračovali. Respektíve, aby som bol úprimný, všetko pre to nerobím... Cez prázdniny sa aj tak nehrá, už druhý rok sme júl a august vynechali, ale v septembri chceme začať. Termíny už mám, takže budeme pokračovať do konca roka a potom sa uvidí. Všetko dnes závisí od návštevnosti.
Budú znovu v prešovskom PKO alebo na nejakej menšej scéne?
- Budú v PKO, otázkou je, či vo veľkej sále, čomu už dlhší čas nie som naklonený. Radšej v malom salóniku, tam som mal lepšie skúsenosti. Narážam však na určitý rozdiel v názoroch, keďže tieto koncerty neorganizujem sám.
V rámci Večerov Eda Klenu vystúpilo mnoho interpretov nielen z východného Slovenska. Máte nejaké objavy, ktoré vás zaujali?
- Áno, stálo by to aj na dlhší pokec. Boli tam niektorí účinkujúci, ktorí sa už chytajú aj na iných scénach a ani u mňa neboli ako nováčikovia. Napríklad Peter Lahký, Peter Janků a iní pesničkári, ktorí už majú svoje publikum. No na týchto večeroch vystúpili aj kapely, ktoré začínali a veľmi ma teší, že napríklad Slavo Gibarti z Prešova so svojou kapelou Hrdza sa odpichli od môjho programu a dnes už by mohli hrať hocikde, hrajú výborne.
Myslíte teda, že akustická muzika prežije ešte aj ďalších mnoho rokov?
- Muzika prežije, ale muzikanti to neprežijú, keď nebudú chodiť ľudia. Neviem čím to je. Či ľudia nechcú, nie sú naučení, nemajú chuť, sú utrápení alebo majú málo peňazí? Neviem. No je problém ich dostať na takéto akcie, týka sa to aj tohto festivalu, či folkových večerov v PKO. Hynie to na malú návštevnosť.
Vyšlo vám nové cédečko, môžete nám ho priblížiť? Čo nové ešte chystáte?
- Všetko sa odvíja od peňazí a som šťastný, že koncom minulého roka sme nahrali CD ešte s kapelou Východ, ktoré vyšlo v časopise Watt ako príloha a tým pádom bolo aj dobre distribuované...
...a tým pádom aj získalo neoficiálnu Zlatú platňu, keďže časopis má niekoľkotisícový náklad...
- Áno, máte dobré informácie. Odozvy sú skromné, aj keď veľmi potešia nejaké tie pozitívne „mejly". No niekde to tu na Slovensku hapruje, a neviem kde. Nevieme sa akosi predať, chodiť hrávať von, napríklad do Čiech, oni k nám chodia. Skrátka to nejako viazne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
