priestoroch sprístupnená výstava prác výtvarníkov Medzinárodného maliarskeho plenéru Slovenský raj a súčasne s ňou prebehla vernisáž výstavy obrazov Ľubomíra Hnátoviča, ktorú pripravila Galéria umelcov Spiša v spolupráci s Východoslovenskou galériou v Košiciach. Zaujímavá kolekcia veľkých, no predsa vnútorne ladených zátiší vzbudzuje dojem rozporuplnej umeleckej osobnosti, ktorej videnie prináša netradičný, osobitý pohľad na svet. Hoci je P. Hnátovič slovenským autorom, v súčasnosti žije v zahraničí. "Dá sa povedať, že po revolúcii, kedy sa naši umelci dostali vonku, vznikla nová situácia. Mňa však zaujíma, ako to bolo s tými, ktorí von študovať nemohli, pretože mali iný názor neboli v SZM alebo nesúhlasili, nabrali odvahu a ušli. Zaumienil som si, že bude dobré predstaviť nie len tých, ktorí majú už napísané knihy a katalógy, ale aj umelcov, ktorí sa ťažko prebíjali k tomu, aby vyštudovali a zaradili sa tam. Hnátovič bol vždy v takom tieni, je to veľmi skromný človek, ktorý má svoj ateliér a maľuje je úplne iným typom. Patrí medzi ľudí, ktorí zmizli z nášho priestoru a dokázali niečo a preto si myslím, že aj im treba pomôcť," hovorí o autorovej ceste umeleckého vývoja a samotnom výtvarníkovi komisár výstavy PhDr. Viktor Jasaň. Ako vraví, nikdy neodmietne ponuku amatéra, ktorý za ním príde. Kým sa totiž podľa jeho slov dostane na špičku, musí prejsť pyramídou. Na špičke môže byť len zopár z nich. Umenie má podľa jeho názoru komunikatívnu funkciu, na každom stupni má istú komunikačnú energiu. Séria zátiší Ľ. Hnátoviča je autorovou krajinou, v ktorej sa pohyboval v čase, keď prežíval nostalgické a možno i optimistickejšie dni. Je výpoveďou, do ktorej nazrieť znamená precítiť život iného človeka a v konečnom dôsledku možno aj ten svoj. "Ak človek má určité životné problémy a je v ateliéri, uzavrie sa. Nejde vonku, nehľadá inšpiráciu, potrebuje vojsť do vnútra, sám si tieto veci vysporiadať. Vtedy je dobré sa zavrieť. Viete, mlčanie a plač sú dobré na liečenie duše. Človek vlastne z jednoduchých predmetov, ktoré ho obklopujú, urobí veľké plátno. Aj lavór, soľ či vidlička na tom ohromnom plátne k tomu priestoru jednoducho patrí. Veľkosť obrazu je ako veľkosť prostredia a malé predmety, to je to, čo mi ostalo v mojom ateliéri. A tak umelec komunikuje s mestom a sám so sebou," vysvetľuje a približuje sériu vystavených obrazov Ľ. Hnátoviča V. Jasaň. Konštatuje, že aj van Gogh maľoval topánky a svoju stoličku predmety, ku ktorým prechovával istú úctu. "Keď začnete mať rád malý priestor okolo seba, pochopíte ten veľký. Všetci, ktorí v živote hýrili, nakoniec potrebovali samotu, aby spytovali svedomie. Mám na to taký názor, že všetci tí veľkí hollywoodskí umelci a herci, ktorí hýria a majú veľa peňazí, potrebujú nakoniec Tibet, jednoduchú ženu, atď. Myslím, že to je jedno z autorových zátiší, kedy sa potreboval zo sveta stiahnuť a vypovedať o problémoch takýmto umeleckým jazykom," dodáva V. Jasaň. Výstava bude sprístupnená v spišskonovoveskej galérii do 28. októbra.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
