keďže neprekročili ani vstupový prah, obe vládne strany, ktoré vytvorili koalíciu a držali moc v predchádzajúcom volebnom období. Teda aj AWS (Volebná akcia Solidarita), víťaz z roku 1998, tak aj jej vtedy pätnásťpercentný partner UW (Únia slobody - teraz necelé 4%). Za posledných azda niekoľko desiatok rokov európsky parlamentarizmus nevidel také totálne fiasko vládnucich subjektov. Pád do opozície - to áno. Ale celá vláda mimo parlamentu??
Popri katastrofe konzervatívnej i liberálnej pravice blednú i ďalšie špecifiká poľských volieb; rekordné skóre víťaznej postkomunistickej SLD (určite nad 43% - oficiálne výsledky budú až v stredu), tak i vzostup absolútne neštandardných subjektov. Do Sejmu sa dostali súbory ako Samoobrona (radikálni roľníci, robili cestné blokády, vodili kravy pred parlament a pod.), či LPR - Liga poľských rodín. Zvyšok, čo prekročil vstupové kvórum, tvorí PSL - Poľská ľudová strana, ktorej onehdajší šéf Pawlak platil kedysi za najväčšieho poľského radikála... A napokon sa do Sejmu, s odreným ušami, prebili ešte akési odštiepenecké frakcie vládnych strán, ale s úplne zanedbateľným vplyvom.
Obraz povolebnej spúšte u severného suseda je pre nás poučný a pozoruhodný minimálne z troch uhlov pohľadu. Po prvé, nie sme jediní, kde politická scéna skolabovala (viď včerajší text) do úplne bastardizovanej podoby. Nová politická mapa Poľska je dokonca ešte tristnejšia; štát ovládla absolútne dominantná postkomunistická strana (v Európe však už zavedená a uznaná), ktorej bude sekundovať zmes radikálov, cirkusantov a úplných bláznov. Temer totálne vyhladenie normálnej demokratickej pravice znamená, že poľská politika sa minimálne na štyri roky úplne vykoľajila mimo štandardných súradníc, čo môže mať pre krajinu ešte dlhodobejšie následky. Hoci na Slovensku vyzeráme zatiaľ stále o čosi lepšie, prvé posolstvo je veľmi výzražné; pri "šťastnom" súbehu okolností sa môže prihodiť, že nám vypadne z parlamentu štandardná pravica i ľavica a zostanú iba tí cirkusanti...
Po druhé, zaujímavé je i skúmanie príčin. Panuje konsenzus analytikov, že jedným z dôvodov katastrofy poľskej pravice boli obrovské pnutia a mocenské zápasy, ktoré sprevádzali celé jej vládnutie (vrcholili predčasným odchodom UW z koalície a štiepením oboch vládnych strán). Toto je nám na Slovensku určite veľmi povedomé. Obráťme ale garde; ak si uvedomíme, že dnešná vládna zostava v Bratislave je ešte omnoho širšia a strakatejšia, než bola tá vo Varšave, nie je doterajšia bilancia tejto garnitúry a už fakticky jej isté dožitie do volieb vlastne prenikavý (relatívny) úspech?! Takisto preferencie - pre väčšinu koaličných strán, s výnimkou SMK, vyzerajú povážlivo zle. Ešte stále - zatiaľ - je to však ďaleko od poľskej pohromy.
Po tretie, druhou základnou príčinou straty sympatií obyvateľstva boli veľké reformné projekty (verejná správa, dôchodkový systém, školstvo, zdravotníctvo), ktoré si dala koalícia AWS-UW do vienka. Masy, najmä vidiecke, masírované nezodpovednými populistami, ktorí práve prichádzajú do parlamentu, sa búrili. To spätne morálne nahlodávalo a deptalo koalíciu, ktorá sa štiepila aj na fatálnej otázke, či niektoré reformy zbrzdiť resp. úplne zastaviť, alebo navzdory hrozbe politickej smrti dotiahnuť. Zvíťazila prvá "možnosť"... A teraz sa dramaticky vyjasnilo, že márne a hlúpo. Zaiste netreba obšírnejšie rozvádzať poučenie, ktoré z toho plynie pre Slovensko, Dzurindu, Mikloša a spol. Na strane druhej ale treba povedať, že Buzekova vláda toho dokázala podstatne viac, ako Dzurindova. Hoci - pod neustálym tlakom - asi aj s veľkými chybami.
Je preto dobre, že ako "inšpirujúci" si vyložil výsledok poľských volieb aj trojpredseda vlády, SDK a SDKÚ. Len aby sa inšpiroval správne; posledné rozhodnutia z koaličnej rady o zachovaní "bezplatného" vysokého školstva a zmrazení regulovaných cien plynu o tom veľmi nesvedčia (hoci SDKÚ v tom prsty nemá). Ako ukázala poľská realita, takýto omeškaný defetizmus už koalícii nepomôže. Špeciálne k Poľsku sa ale Dzurindovými komentármi možno ani nebude múdre príliš inšpirovať. Keď sa, presne pred dvoma rokmi, zúčastnil konferencie pravicových strán v Gdaňsku, z jeho prejavu najväčšmi zarezonovala nasledovná partia (dokonca tak, že sme ju analyzovali v samostatnom komentári): "Medzi najnenažranejšie patria tie podnikateľské skupiny, ktoré sú napojené na ľavicové subjekty. SKUTOČNÍ ĽAVIČIARI MUSIA NA SVOJ DEŇ PRETO EŠTE DLHO ČAKAŤ".
Nuž, nažrané-nenažrané, v Poľsku sa až toľko nenačakali...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
