Skončil práve nahrávanie Modrého albumu. "Moderný chalan" kmital medzi štúdiami v New Yorku a v Prahe. Album by mal prísť na svetlo sveta v októbri. Vraj sa pri jeho vzniku stretol s podobnými fanatikmi ako je on sám. Najväčší kus práce urobil v pražskom štúdiu Sono s talentovaným inštrumentalistom Alešom Zenklom, bubeníkom Davidom Kollerom, basistom Vladimírom Kulhánkom, alebo jazzmanom Jaroslavom Helešicom. Tri veci vznikli v New Yorku.
Čo tomu predchádzalo?
- Môže za to americký hudobník Bradley Stratton. Tento už pomaly naturalizovaný Pražák hral v kapele Cirkus Praha, a kedysi mi aranžoval pesničku "Letím tmou" na albume Mekky. Keď som začal pripravovať druhý, spomenul som si na neho. Bol však už práve v Amerike. Niekedy v máji-júni som za ním prišiel aby sme sa porozprávali či niečo znova neurobíme. Úplne náhodou som totiž dostal americké víza. Bol som s Amforou, futbalovým mužstvom hviezd, v Kostarike. A niekto tvrdil, že musíme mať aj americké víza. Čo bola samozrejem blbosť. Napokon sa mi zišli. Povedal som si: Keď nemôže ísť Bradley za mnou, idem za ním ja. Pristúpil k mojej ponuke typicky americky. Lebo oni veľmi nerozprávajú, ale konajú. V okamihu sme šli do štúdia a tam sme nakrútili tri skladby. Sú trošku atypické.
Zrejme tam panuje úplne iný systém práce.
- Dominovala rýchlosť a praktičnosť. Bradley Stratton a jeho muzikanti mali americkú šťavu. Zážitok to bol dobrý. Je určite príjemný pocit, keď vás potľapká po pleciach takýto muzikant a povie: Very good.
Čo ste cítili, keď ste potom videli, ako sa rúca WTC?
- Na to ani netreba chodiť do New Yorku, aby si človek uvedomil dôsledky takéhoto činu. Pre nás to znamená, že svet sa zmenil. Veľmi ťažko sa odvtedy koncentrujem na prácu. Stále mám kdesi v zadnom myslení ten hrozný obraz. Ťažko sa píšu pesničky, keď neviete, čo bude zo svetom. Žiaľ, je to realita dnešného sveta a zrejme to tak ľahko neskončí. Ako tak pozorujem, zďaleka nie všetci si osvojili myšlienku demokracie. Problém na tejto zemeguli je, či sa vôbec demokracia celkovo presadí. Alebo či naopak zvíťazí nejaká forma fanatizmu.
Prečo ten názov Modrý album ?
-Vzniklo to tak, že sme sa doslova zahrabali do štúdia a nedali sme šancu ani fotografovi, ktorý mal robiť snímky na booklet. Povedal som mu, že musí prísť do štúdia a nafotiť niečo rovno tam. Prišiel aj s modrým pozadím. A keď som potom zočil tie fotky, nevidel som nič, iba všetko modré. Hneď som mu poďakoval za názov.
Kto robil texty?
- Matematicky si pamätám, že deväť som si napísal sám a štyri som mal od Joža Urbana. Niektoré ešte stačil napísať konkrétne pre mňa. A iné som si vybral také, čo sa mi dostali do rúk a páčili sa mi. Škoda, že ich Jožo nemohol počuť. A som rád, že som na tejto platni po jedenástich rokoch obnovil spoluprácu s Kamilom Peterajom, ktorý mi kedysi napísal Atlantídu a Baladu o poľných vtákoch. Čiže svojim spôsobom bude mať album viacero dimenzií. Všetko sa tam spojilo.
Zostava hudobníkov je tiež pestrá. Prekvapil ma napríklad David Koller.
- Keď som sa vrátil z Ameriky, zavolal som mu, aby mi zahral bicie. Páči sa mi jeho hra. Pristal, ale poprosil ma, že to musíme urobiť rýchlo, pretože odchádza do New Yorku. Takže zasa samá Amerika. V júni sme sa zatvorili do štúdia a v lete to už prepuklo naplno. Hotový festival pozvaných hudobníkov. Zrazu používam úplne nové nástroje, dokonca kontrabas a tuby. Spojil som sa potom s mladými fanatikmi, istým Alešom a Honzom, zaranžovali mi veci. Takto sme to generačne prepojili. Bolo to vskutku živé hranie a bavilo ma to. Robil som do vyčerpania. A trochu som sa okradol o dovolenku.
Vynahradíte si ju?
-Strašne mi už chýba Bratislava. Je to pre mňa ťažký problém. Aj psychologický. Celý čas ma štvalo iba jedno, že som sa takmer nedostal domov. Keď teraz odovzdám finálny master albumu, vydýchnem si, že sa to skončilo. Prídem potom do Blavy za bratom ale najmä za mamou. Tá mi chýba najviac...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
