Nič teda nebránilo tomu, dať najavo, že metalové festivaly sa spod holého neba sťahujú opäť pod strechu. V zásade "mamutiu" akciu tohto typu - kanadských Kataklysm a Cryptopsy, amerických Dying Fetus a Catastrophic, poľských Vader a českých Intervalle Bizzare a Godless Truth zažil vo štvrtok 13. septembra pražský Lucerna Music Bar. Kto nebol, môže plakať. A ak nebol ani teraz v sobotu v Myslave na Without Shame Festivale VI, tak to s jeho vzťahom k tvrdej hudbe zas až také vážne asi nie je.
Šieste pokračovanie festivalu, ktorý sa na podzemnej scéne už pevne uchytil, sa nakoniec nezaobišlo bez zmien v obsadení. Českým metalovým experimentátorom Dark Gamballe skočil do cesty príchod potomka ktoréhosi z členov. Banskobystrickí extrémisti Surgical Dissection (iróniou osudu mali nahradiť kolegov z Typhoid) zostali doma kvôli pohrebu v rodine niekoho z nich, takže ani tu nie je miesto na čierny humor. Náhradníkmi sa stali prešovskí hardcoreoví harcovníci Saprophyte a košická "massacre metal" družina Contempt, ktorá hrou náhod na WSF funguje neobyčajne často.
Zvyšok účinkujúcich sa dostavil podľa plánu, a niekedy po trištvrte na štyri (v histórii festivalu sa k plagátovému termínu začiatok koncertu priblížil asi najviac) si to na pódium prihasilo domáce trio Adam-Funes-Laco čiže goregrindová úderka Cruent Stercuraro. Oproti debutovému vystúpeniu minulého roku boli oveľa zohratejší, takže ich neveľmi dlhé "chlívárne", ktorých odohrali zo 30 (tak starších z demo-CD "Delicatesa", ako aj "čerstvejších preparátov"), fungovali nad očakávanie, vrátane Adamovho hovoreného slova medzi skladbami. Ľudia sa počas ich show nazbierali, nakoniec ten rachot dosť dôsledne signalizoval, že by bolo dosť vhodné dopiť a presunúť si hnáty do sály.
Potom, čo "Cruenti" docruentili, nastúpili Contempt, k čomu by som dodal snáď toľko, že dať za prvou brutalitou druhú ešte väčšiu, je pomerne zvláštny dramaturgický zámer. V konečnom dôsledku to však nevadilo. Contempt bez problémov (až na rachnutú strunu na base a s tým spojenú pauzu) odohrali svoj štandard, čiže skladby, ktoré sa objavia na ich debutovom CD u poľských Empire Records koncom novembra. Nezostali bez ohlasu, hoci názor, že by až tak nemali počúvať Nile a Vader, zaznel z viacerých miest. No, že vraj máme demokraciu (podľa toho kde, všakže), preto aj zazneli dva covery od Vader a jeden od Nile.
Na trochu inú nôtu zahrali opäť košickí (koľké prekvapenie) Naša Vec. Na plagáte boli označení ako HC/rock, čo je teda "škatuľa jak prasa", ale nevadí, ide o hudbu. V tomto prípade o kvalitnú tvrdú rockovú "modernu", naviac odspievanú v rodnej reči. Práve to, spolu s energickým a úprimným (showbiznisom neskazeným) pódiovým i štúdiovým prejavom, by kapele mohlo pomôcť preraziť aj na oficiálnu rockovú scénu, kde to momentálne vyzerá vskutku úboho. Vystúpenie Našej Veci ocenil aj tolerantnejšie orientovaný "underground", ale predsa len by to chcelo podporu normálne zmýšľajúceho "veľkého" vydavateľstva. Také tu však zatiaľ nie je.
Asi sa nemýlim, ak poviem, že na vystúpenie košického projektu Feast Of Rotten Corpses bolo zvedavých veľa ľudí. Nuž, v prvom rade nesklamali kostýmovo. Joži (bicie, ináč Erytrosy) v tomto smere neponúkal nič extra, o to viac sa však snažil zvyšok "nástrojového parku". Bellows (basa, Mordum) zvlášť kvôli klobúku vyzeral, ani čoby zbehol z tridsaťročnej vojny. Roman (gitara, Mordum) predviedol úžasné sombrero, "pončo" bolo len také, aké dom dal, ale myslím, že všetci pochopili, o čo ide. Erik (basa, Contempt) v pyžame a plynovej maske dodal tú správnu atmosféru hlavne skladbe "Mŕtvy muž v pyžame". Hudobne šlo o vydarený plus-mínus grind core s nad očakávanie nápaditou gitarou a švihnutými textami. O ich odspievanie sa postarali štyria hostia - Tomáš (Obliterate), Stano (Erytrosy), Jano (Caress) a Ľubo (Contempt), o zvyšok sa postaral Števo (Mordum), s účesom niekde medzi Jánošíkom a Pipi Dlhou Pančuchou. Na záver odznela aj výborne spracovaná "Keď som išiel" z dielne Filip-Lasica-Satinský. Nedá sa svietiť, konalo sa prekvapenie, ak niekde uvidíte demo-CD "Brain At Work" (Mozog pri práci), vypočujte si ho a uvidíte, čo je (bol?) F.O.R.C. zač.
S poradovým číslom päť odohrali svoj set usporiadatelia Caress. Ludia si už zvykli, že ich techno death/thrash/jazz metal je hlavne na počúvanie, ktoré s dobrým zvukom nespôsobuje problémy. Jano je ako vokalista čím ďalej tým lepší, ešte by mohol viac dbať na anglickú výslovnosť (ale sú na scéne páni s oveľa väčšími rezervami), a bude dobre.
Saprophyte na záver rovná sa skákavý hardcore amerického strihu z Prešova. Dve gitary, basa, bicie, dvaja vokalisti, energická show...Pokiaľ ide o bližšie štýlové zaradenie, nemôžem slúžiť, ktosi v publiku však spomenul Youth Of Today. Odznelo viacero dobrých skladieb, aj pár takých, ktoré vyzneli monotónne, ale nikto z už tradičných asi 300 divákov sa nesťažoval. Pred pol desiatou večer "padla" a kto chcel (musel) vyrazil do doznievajúcej búrky. Takže sa uvidíme zase o mesiac na Metal Age Tour, a v novembri nás čaká Without Shame VI, kde to v oblasti zahraničných hostí vyzerá dosť husto.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
