Vrásky na čele im spôsobila Slovenská sporiteľňa a sú spojené, ako inak, s peniažkami, ktorých zvlášť u dôchodcov je menej ako málo. Aj preto sa manželia Č. pustili do neľahkého boja.
V roku 1994 im Slovenská sporiteľňa uhradila náklady spojené s kúpou kupónovej knižky aj známky s tým, že sa zároveň zaviazala poskytnúť im úver vo výške 5050 korún. Zmluva o úvere bola podpísaná v septembri medzi sporiteľňou a pani Č. Po zrušení druhého kola si manželia vyžiadali kupónové knižky späť, pričom sporiteľni v plnej miere vrátili ňou poskytnuté peniaze. "O to väčšie bolo naše prekvapenie, keď sporiteľňa začala od nás vymáhať splátky za úver, ktorý nám poskytnutý nikdy nebol. Splátky nám sťahoval exekútor priamo z dôchodkov vyplácaných Sociálnou poisťovňou. Požiadali sme o oslobodenie od splátok vzhľadom na našu sociálnu situáciu, oslobodení sme boli ale len sčasti. Museli uhradiť trikrát 1400 korún," posťažoval sa nám pán Č.
Informácia vyznela o to šokujúcejšie, že problém sa dotkol dvoch ľudí, ktorí okrem toho, že sú dôchodcami, majú aj veľké zdravotné problémy a už len samotné behanie po príslušných inštitúciách pre nich predstavuje neprekonateľný problém. S otázkou, z akých dôvodov si sporiteľňa vymáhala vrátenie úveru, keď nikdy žiadny neposkytla, sme sa obrátili na Janu Ďuricovú, ktorá nám poskytla oficiálne stanovisko Slovenskej sporiteľne k tomuto problému.
"Slovenská sporiteľňa, a.s. uzavrela v roku 1994 dve zmluvy o úvere s manželmi Č. na základe ktorých im boli poskytnuté úvery formou úhrady nákladov na kúpu kupónovej knižky a kupónovej známky," uviedla J. Ďuricová.
Výška úveru bola 5 050 korún, z čoho Slovenská sporiteľňa, a.s. v zmysle úverovej zmluvy uhradila manželom Č. náklady na kúpu kupónovej knižky a kupónovej známky po 750 korún, čiastku 4 300 korún mala poskytnúť sporiteľňa v zmysle úverových zmlúv dlžníkom do dvoch mesiacov po skončení predkola privatizačnej vlny kupónovej privatizácie. V zmysle zmluvy o úvere sa zaviazali dlžníci vrátiť úver najneskôr do 31.12. 1995. Po tomto termíne v súlade so zmluvnými podmienkami boli povinní platiť úroky z omeškania.
"Manželom Č. vyplatila Slovenská sporiteľňa v zmysle uznesení zmluvy čiastku 2 krát 750 korún dňa 28.9.1994. Vzhľadom k tomu, že druhá vlna kupónovej privatizácie bola na základe legislatívnych zmien zrušená, manželia Č. si dňa 13.11.1997 vyžiadali v sporiteľni kupónové knižky z prechodnej úschovy. Poskytnutú čiastku úveru vo výške 2 krát 750 korún plus úroky a poplatky za uplynulé obdobie neuhradili," zdôraznila J. Ďuricová.
Dňa 23.7.1997 zaslala sporiteľňa manželom Č. žalobné upomienky na zaplatenie zostatkov úverov, ktoré k uvedenému dňu predstavovali dvakrát 1188,40 korún. Upomienky si prevzali, k uhradeniu zostatkov úverov ale nedošlo. Preto SLSP, a.s. podala návrh na vydanie platobného rozkazu na Okresný súd Košice I. Platobný rozkaz bol dlžníkom doručený dňa aj s požiadavkou na zaplatenie súdneho konania vo výške 500 korún. Dňa 18.12.1997 poukázali dvomi poštovými poukážkami čiastky dvakrát 800 korún, čím bola vyrovnaná pohľadávka úveru poskytnutého pánovi Č. a zostatok pohľadávky vo výške 90 korún bol odpísaný na náklady SLSP, a.s..
Za účelom doriešenia úveru poskytnutého pani Č. boli sporiteľňou vykonané viaceré právne kroky, ktoré vyústili do podania návrhu na exekútorský úrad na vykonanie exekúcie peňažnej pohľadávky, ktorá obsahovala už aj náklady súvisiace s exekúciou vo výške 230 korún a trovami súdneho konania 500 korún. Zrážky z dôchodku klientky tak sumárne predstavovali pohľadávku 1 140 korún, trovy exekúcie 1 000 korún, náklady konania 500 korún, súdny poplatok 230 korún, úroky z omeškania 574 korún, čo je spolu 3 444 korún.
Zo stanoviska je teda zrejmé, že nešlo zo strany sporiteľne o vymáhanie úveru, ktorý neposkytla, ale o vymáhanie úveru, ktorý dala manželom Č. na zakúpenie kupónových knižiek a známok. Oni síce túto sumu sporiteľni vrátili, ale neskoro, takže im bolo účtované penále a keďže sa pohľadávka vymáhala súdne protredníctvom exekútora, s poplatkami to dosiahlo až niekoľkonásobne väčšiu sumu, ako vlastne pôvodne manželia Č. sporiteľni dlhovali.
Ako dodala J. Ďuricová, s podmienkami poskytnutia úveru boli klienti oboznámení v úverovej zmluve a zároveň pracovníčkou SLSP, a.s.. Úverovú zmluvu podpísali dobrovoľne. Na nezaplatenie úveru boli klienti upozornení upomienkou a žalobnou upomienkou, ktorej prevzatie potvrdili podpisom. Bolo možné dohodnúť si v sporiteľni postupný spôsob splácania. Vzhľadom k tomu, že si svoju platobnú povinnosť voči sporiteľni nesplnili, musela si SLSP, a.s. uplatniť pohľadávku prostredníctvom súdu a exekúcie.
"Slovenská sporiteľňa nemôže upustiť od vymáhania svojich pohľadávok, nakoľko jej to neumožňujú ani právne predpisy. Ignoráciou upomienok na zaplatenie dlhu bolo spôsobené zvýšenie pohľadávky o sankčný úrok a náklady spojené so súdnym vymáhaním," uzavrela J. Ďuricová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
