štvrtoligovej rezervy ŠK Zemplín Michalovce už po tretíkrát za sebou. Najprv ich pred dvoma týždňami na pôde Topolian v 88. minúte rozosmutnil Michal Dzurjo, ktorý po rohovom kope Melníka zaznamenal hlavou gól, čím zvýšil na 3:2. Iróniou osudu je, že Dzurjo strieľa góly hlavou ozaj iba sviatočne. V nasledujúcom stretnutí privítali Michalovčania na ihrisku v Zalužiciach Palín a opäť pochodili rovnako, keď hostia rozhodli o víťazstve v druhej minúte pridaného času. Ďalšou iróniou osudu bolo, že autorom gólu bol dovtedy najlepší hráč na ihrisku, 42-ročný brankár Marián Fabián, ktorý zaznamenal vlastenca. Akoby však nebol veľkej smoly koniec, rovnaká situácia sa Michalovčanom pritrafila aj naposledy v nedeľu v šesťbodovom zápase v Spišských Vlachoch. Zemplínčania, od 25. minúty hrajúci bez vylúčeného kapitána Apiara, držali vyše hodiny priaznivý remízový stav, až prišiel osudný nadstavený čas... Domáci zahrávali z rohu 16-ky priamy kop, ktorý kopol Spišiak Žiga tak šikovne, že trafil do hlavy jedného z najlepších hráčov v zápase Jána Ondrika a od neho putovala lopta od žrde do siete... Nuž, zdá sa, že nešťastie už ozaj nechodí po horách, lebo sa presťahovalo na trávniky. Aspoň Michalovčania si to môžu myslieť. Najhoršie na tom všetkom ale je, že v posledných dvoch stretnutiach nemohli v závere ani len takticky vystriedať, lebo boli akurát jedenásti... Chybu však musia hľadať hlavne vo vlastných radoch, lebo v každom zo všetkých troch prípadov mali tesne pred rozhodujúcimi momentmi stopercentné príležitosti, ale najprv Uchytil a potom aj Kondžura s E. Vasiľom nepochodili. Nečudo, že sa funkcionári Zalužíc po zápase v Spišských Vlachoch zastrájali, že pred nasledujúcim stretnutím o život s Rožňavou pôjdu všetci najprv do kostola a potom na futbal. Kliatbu teda treba zažehnať za každú cenu, trebárs aj vymodlikaním si šťastia u pána Boha...
Autor: jar
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
