prehier (s Ruskom, Litvou, Poľskom, Francúzskom a dvakrát s Maďarskom) znamenalo konečnú 8. priečku, čo je historicky najhoršie umiestnenie nášho národného tímu na majstrovstvách starého kontinentu. Cieľ - 5. priečka znamenajúca postup na budúcoročné MS v Číne - ostal nesplnený, a tak sa pred nami brány čínskeho šampionátu definitívne zatvorili. O nevydarenom vystúpení Sloveniek vo Francúzsku sme sa po návrate pozhovárali s reprezentačných trénerom Mariánom Matyášom.

Slovensko nehralo dobre prakticky už od začiatku ME. Tušili ste teda na základe nepresvedčivej výkonnosti svojich zvereniek už v priebehu šampionátu, že cieľ sa splniť podarí len veľmi ťažko? Ak áno, kedy sa tieto pochybnosti začali vo vašom vnútri objavovať?

"Definitívne sa to dalo povedať až po zápase s Poľskom, pretože práve v ňom sa bojovalo o to, kto bude hrať o 5. miesto. Myslím si však, že rozhodujúce bolo už druhé stretnutie v skupine proti Maďarsku. Naším predstavzatím totiž bolo prvé tri duely proti Česku, Maďarsku a Grécku vyhrať. Proti Maďarkám sme prehrali nie zásluhou lepšieho výkonu súperiek, ale vlastnými chybami, ktorých sme sa v závere dopustili. Prehrali sme si teda zápas sami. Po tejto porážke sa družstvo dostalo do zlého psychického stavu, pretože potom už bolo neustále pod tlakom. Mali sme čo robiť, aby sme hráčky po psychickej stránke, ktorá je na takýcho podujatiach veľmi dôležitá, dali dokopy. Práve psychika totiž často bráni hráčkam naplno rozvinúť svoje schopnosti."

Družstvo, ktoré ste mali k dispozícii, v podstate možno označiť za skúsené. Práve skúsenosti by sa však mali prejaviť najmä v tom, že celok vie zvládnuť spomínanú psychickú záťaž. Vaše hráčky to však nedokázali, spomínané skúsenosti teda zrejme naplno nezúžitkovali. Prečo?

"Dá sa povedať, že sme mali skúsené hráčky na poste krídiel a na rozohrávke a keď to berieme podľa počtu štartov, tak v podobe Hirákovej aj pod košom. Ostatné hráčky sú - dá sa povedať - ešte z generácie mladších, a tie ťažšie zvládali zložité situácie. Keď sme to porovnali napríklad s družstvami Ruska, Litvy, či Francúzska, u týchto celkov bola vyváženosť starších s mladšími na všetkých postoch, čo nám chýbalo najmä pod košom. Odchod špilmacherky Kotočovej a neúčasť Kováčovej sa prejavila dosť citeľne."

Ako to bolo s tímovým duchom? Nechýbalo občas aj srdce?

"Ťažko mi hodnotiť, to by skôr mali povedať dievčatá. Hráčky, ktoré vo Francúzsku boli, sú zvyknuté vo svojich kluboch hrávať 30-35 minút. Na takom významnom podujatí však nemôže hrať naraz všetkých dvanásť. Je len na nich, ako prijmu, že musia sedieť na lavičke a zahrajú si napríklad len 5-6 minút. Myslím si, že tu bol kameň úrazu, pretože niektoré veľmi ťažko znášali túto pozíciu striedajúcich hráčok."

Premiéru na vycholnom podujatí absolvovala košická krídelníčka Hana Jendrichovská, po dlhšej pauze si na ME zahrala aj dnes už bývalá hráčka Delty a Cassovie Zuzana Škvareková. Ako vás uspokojili tieto ligou ostrieľané basketbalistky?

"Každá mala v družstve inú pozíciu. Zuzana Škvareková nezahrala tak, ako sme si to predstavovali my aj ona sama. Dopúšťala sa dosť elementárnych chýb v obrannej činnosti a bolo pre mňa prekvapujúce, že sa ťažšie orientovala v nacvičených kombináciách. Jendrichovská sa mala prejaviť v niektorých stretnutiach a túto pozíciu zvládla."

V tíme ste mali aj ďalšie východniarky - Hirákovú a Kuklovú a zvedaví sme aj na váš názor na výkony Zuzany Žirkovej, ktorá svojho času tiež pôsobila v Košiciach.

"Hiráková je pivotka, ktorá pri sebe potrebuje skúsenú hráčku. Vo Francúzsku ju nemala, práve ona mala byť ťahúňkou a z tejto úlohy bola dosť nervózna, čo sa prejavilo aj na jej výkonoch. Do Kuklovej som určite vkladal väčšie nádeje, pretože som s ňou mal veľmi pozitívne skúsenosti a doteraz nikdy nesklamala. Ani na ME vyslovene nesklamala, ale prejavila sa na nej ročná pauza a šampionát ju nezastihol v najlepšej hernej pohode. Žirková prvé tri zápasy zvládla a neskôr sa na nej prejavilo to, že nemala natrénované toľko, koľko sa na takéto významné podujatie patrí."

Spokojnosť s 8. miestom byť nemôže. Ako to v tejto súvislosti vyzerá s vašim ďalším pôsobením na reprezentačnej lavičke?

"To vám neviem povedať. Zmluva bola podpísaná na štyri roky, pri každom podujatí boli stanovené určité ciele. Na ME sa ich splniť nepodarilo, takže teraz záleží na výkonnom výbore SBA, ako sa rozhodne."

Ak vás výkonný výbor vo funcii ponechá aj naďalej, ako vidíte budúcnom tímu? Bude ho treba oživiť zapojením väčšieho množsva mladých hráčiok?

"Pri konkurze na miesto trénera národného tímu bol rozpracovaný reprezentačný plán na štorročné obdobie s cieľom postúpiť na OH v Aténach. Nakoniec to skončilo tak, že Slovensko na nič nemá čas. Aspoň sa mi tak zdá, pretože aj na ME sme odchádzali s tým, že si musíme zabezpečiť účasť na MS. Tým pádom je veľmi ťažko do družstva zapojiť viac mladých hráčok, s ktorými treba pracovať perspektívne. Cieľom družstva, aj s novými adeptkami mali byť ME v Grécku 2003, z ktorých sa postupuje na OH v Aténach. Taká bola moja predstava, ktorú som predložil aj v konkurznej práci na post reprezentačného trénera."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.