Legislatívna rada vlády (LRV) ho síce v utorok podporila, ale vzhľadom na mnohé pripomienky, odporučila Ministerstvu školstva SR predložiť ho kabinetu v novom znení. Pripomíname, že táto verzia už bola 170. a na obzore je ďalšia s rozpracovaním technických pripomienok. Tie sa týkali riešenia nútenej správy a prechodného obdobia pre neakreditované odbory, pričom LRV odporučila predĺžiť toto obdobie na dva roky. Napriek vášnivým diskusiám o spoplatňovaní vysokoškolského štúdia, pričom akademická obec upozornila, že Ústava SR ho nezaručuje, minister Ftáčnik potvrdil, že návrh zákona ráta s bezplatným denným a externým štúdiom. Školné budú platiť len tí, ktorí prekročia bežnú dĺžku štúdia.
Akademická obec, ako nám potvrdil prorektor pre vzdelávanie a doktorandské štúdium na Prešovskej univerzite (PU) Vladimír Leško, žiadala aspoň spoplatňovanie štúdia popri zamestnaní. Ako argumentoval, na jednej starne tento prílev prostriedkov zaručí, že asistenti budú mať motiváciu v svojom voľnom čase učiť diaľkárov, lebo univerzity pri úsporných opatreniach nemajú dostatok mzdových prostriedkov, nehovoriac o rezerve na drobné materiálne výdavky. "Od týchto peňazí niekedy závisí, či si máme za čo kúpiť kriedu, alebo iné bežné potreby," konštatoval a dodal, že netrpezlivo očakávajú schválenie zákona, lebo jeho zablokovanie by znamenalo vákuum minimálne na tri roky a vysoké školy by sa nerozvíjali. Napokon, nie je žiadnym tajomstvom, že súčasný systém je už zastaralý, nehovoriac o mobilite študentov smerom k zahraničiu.
Návrh zákona v súvislosti s uplatnením európskych pravidiel uvažuje aj o zavedení kreditového systému štúdia. Zaujímal nás jeho názor na systém, ktorý doteraz experimentálne realizovala len Univerzita Komenského v Bratislave a aj to len na niekoľkých fakultách a katedrách. "Na našej univerzite sú niektoré katedry už tak ďaleko, že by sa systému mohli prispôsobiť už zajtra. Nie však všetky a napokon to ani nejde z večera na ráno. Problém je v tom, že ak má systém zmysluplne fungovať, musí ho vyriešiť zákon. Ten by určil fakultám povinnosť rešpektovať ho, lebo mnohé sa tomu bránia," uviedol pre náš denník prorektor Leško a zdôvodnil, že by to znamenalo konkurenčné prostredie medzi vysokoškolskými učiteľmi.
Študent si totiž bude mať právo voliť disciplínu nielen v rámci fakulty, ale univerzity. V praxi to bude znamenať 60 percent povinných vedných disciplín a 40 voliteľných. Učitelia, ktorí nebudú mať čo ponúknuť, aj z hľadiska potrieb súčasného trhu práce, pravdepodobne nebudú mať plný úväzok. Ako príklad uviedol záujem o prednášky vynikajúceho byzantológa profesora Avenariusa na Pravoslávnej bohosloveckej fakulte. Teraz ich študenti katedry dejín, alebo filozofie nemôžu absolvovať, lebo fakulta im to neumožní. Zavedením kreditového systému študent získa možnosť vlastného rozhodnutia a osobnej profilácie.
Na našu otázku, či on sám podporuje tento systém nám odpovedal: "Maximálne. Napríklad, ako som mal možnosť posúdiť, na Amsterdamskej univerzite umožňovali študentom až dve tretiny voliteľnej výučby. Neskôr sami pochopili, že je to príliš liberálne a unikali im povinné disciplíny. Myslím si, že náš návrh spomínaného podielu je ideálny."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
