strany, sa nájde na Slovensku neúrekom. Jedným z nich sú Hrušovské rybníky v malebnom prostredí Slovenského krasu pod horským priechodom Soroška. Vodne plochy, pôvodne budované na vodohospodárske využívanie, sa nachádzajú v katastrálnom území obce Hrušov, ich správcom je povodie Bodrogu a Hornádu a užívateľom miestna organizácia Slovenského rybárskeho zväzu v Rožňave. Využívajú sa okrem športového rybolovu najmä počas leta na rekreačné účely, predovšetkým kúpanie, a to i napriek zákazu. Nápor návštevníkov to ale v žiadnom prípade neznižuje, nakoľko ako to už býva, jeho dodržiavanie si nik nevynucuje. V okolí rybníkov chýbajú elementárne služby. Nie sú pri nich sociálne zariadenia, kemping, odpadkové koše o niečom inom ani nehovoriac. Ako to v takejto situácii asi vyzerá, si vie asi každý predstaviť. Kempuje sa na divoko, brehy rybníkov sú posiate odpadkami, kvalita vody nikoho nezaujíma, i keď sú v nej v letných mesiacoch denne desiatky ľudí. Hygiena nemá dôvod ju kontrolovať, keďže kúpanie nie je oficiálne dovolené. Rybári i kúpajúci sú nervózni a bojujú s ostatnými o miesta pri vode. Napriek tomu sa zdá, akoby im to všetkým vyhovovalo. Akoby namiesto toho, aby rybníky mali jedného gazdu, ktorý by sa o ne postaral, bol lepší súčasný stav. Akoby namiesto dohodnutých pravidiel, ktorých výsledkom by bol poriadok, služby, spokojnosť a profit, bol prijateľnejší kolektívny alibizmus a zmätok. Starosta Hrušova Gabriel Parti si dal do svojho volebného programu cieľ získať rybníky pod správu obce. Zatiaľ nepochodil. Predstavitelia rybárskeho zväzu sa bránia, nechcú sa vzdať svojho revíru. Povodie problém nezaujíma. Rybníky ležia na súkromných pozemkoch. Ich majitelia však za ne doposiaľ nedostali ani korunu. Obec preto na vlastné náklady vykonala ich pasportizáciu a s väčšinou z nich uzavrela správcovské zmluvy na desať rokov. Zámerom starostu bolo naložiť s nimi tak, ako sa patrí. Poskytnúť služby, zarybniť ich, zaviesť pravidlá a vyriešiť stret záujmov v turistickom a rybárskom využívaní. A pochopiteľne prísne dbať na dodržiavanie poriadku. Jeho plány by mohli znížiť vysokú nezamestnanosť v obci, priniesť zisk i vlastníkom pozemkov a prilákať novú klientelu, no hlavne uspokojiť rybárov, pretože podľa starostu s rybníkmi rožňavská miestna organizácia zle hospodári. Neboli už 22 rokov vyčistené, rýb z roka na rok ubúda a rybárov je čoraz viac. Mnohí z nich by si radšej zaplatili miestny poplatok v Hrušove, keby vedeli, že úlovky budú bohatšie a prostredie príjemnejšie. Starosta doposiaľ pochopenie pre svoje zámery nenašiel. Ak sa problém nepodarí vyriešiť dohodou, je pripravený na právne kroky, ak ani to nepôjde, nevylučuje nátlakové akcie majiteľov pozemkov, napríklad vypustenie rybníkov. Urýchlené riešenie by privítali aj majitelia chát v okolí, ktorí ich prenajímajú turistom. Súčasný neúnosný stav im totiž odpudzuje nielen zahraničnú, ale i domácu klientelu. Na to, aby došlo ku kompromisu, ktorého výsledkom by bola všeobecne prospešná dohoda, však musia zainteresovaní dozrieť. Vyzerá to tak, že na Hrušovských rybníkoch ten čas ešte nenastal a preto trpia všetci.
(autor je redaktorom Hospodárskych novín)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
