vlaňajšieho septembra v tomto meste zriadilo MV SR. Ako uviedol riaditeľ útvaru plk. Miroslav Šípoš, priemerný denný počet utečencov v zariadení, ktoré má kapacitu 250 osôb, je okolo 140 ľudí.
Podľa neho udalosti v Afganistane tieto čísla nijako výrazne neovplyvnia. Hlavná vlna utečencov mieri totiž k Pakistanu. "V súčasnosti v útvare máme 170 osôb, ale toto číslo je veľmi relatívne, pretože pred chvíľou nám priviezli ďalších 15 ľudí z českej hranice. V priebehu dňa sa počet ľudí môže meniť o 40 až 60 osôb. Nie je však pravdou, ako uviedli niektoré elektronické média, že sme preplnení. Preplnení nie sme nikdy, pretože máme kapacitu 250 postelí a keď každá bude mať svojho "obyvateľa", aj vtedy budeme iba plní a nie preplnení. Nad kapacitu zariadenia neprijímame ani jedného človeka. A tá bola na sto percent využitá iba štyri mesiace z dvanástich, počas ktorých náš útvar jestvuje," hovorí riaditeľ. Dodáva, že špecifikom ich zariadenia, napríklad oproti Medveďovu je, že do Sečoviec prednostne prijímajú kompletné rodiny, ženy a deti a tehotné ženy.
Z celkového počtu utečencov 80 percent tvorili muži, zvyšok ženy a deti. Podľa platnej legislatívy, utečenci môžu stráviť v útvare maximálne 30 dní. Dovtedy sa musí rozhodnúť, čo s nimi. "Väčšinou ich vraciame späť útvarom hraničnej a cudzineckej polície, ktoré ich k nám dopravili. O azyl na Slovensku žiada málo z nich. Nie sme totiž ich cieľovou krajinou," hovorí plk. M. Šípoš. Hoci osobne odmieta s nami diskutovať o tom, čo bude ďalej s ľuďmi, ktorých po 30 dňoch pobytu v útvare vrátia hraničnej polícii, faktom je, že pokiaľ sa ich nepodarí vrátiť späť na Ukrajinu, polícia ich jednoducho musí prepustiť. Vrátiť utečencov pohraničným vojskám Ukrajiny môžu orgány hraničnej polície SR iba vtedy, keď preukážu, že migranti k nám naozaj prešli cez zelenú ukrajinsko-slovenskú hranicu. A to sa nie vždy podarí.
Nie je ničím mimoriadnym stretnúť tú istú skupinu ľudí, prípadne jednotlivcov v sečovskom útvare opakovane. Títo ľudia sa totiž vždy znovu a znovu pokúšajú dostať tam, kam sa pred niekoľkými týždňami či mesiacmi vybrali a Sečovce či Medveďov sú pre nich iba neplánovanou zastávkou na ceste za cieľom. Pre mnohých predstavujú zariadenia ako sečovské miesto pre načerpanie nových síl do ďalších mesiacov strádania. Pravda je totiž taká, že po mnohých týždňoch hladu, zimy, chladu a ďalších komplikácií, ktorých sú takéto úteky plné, dostanú sa k teplej vode, kúpeľu, čistej bielizni, šatám, teplému jedlu, lekárskemu ošetreniu.
"Je niekedy až neuveriteľné, aký silný imunitný systém majú títo ľudia. Nielen dospelí, ale aj deti a ženy. Privezú ich zmrznutých, hladných, vysilených, polícia nám avizuje, že akú skupinu ľudí transportujú, aby bol pripravený lekár i lieky, a oni, len čo sa uhrejú a najedia, po dvoch dňoch sú v poriadku. Zo začiatku sme sa tomu čudovali, dnes už vieme, že to je tak," hovorí plk. M. Šípoš a tvrdí, že štvrťročne neplatia za lekárske, nemocničné ošetrenia a lieky pre utečencov viac ako 8-tisíc korún. Výnimkou boli iba tri prípady žltačky, ktorou boli nakazení zadržaní migranti a museli ich hospitalizovať na infekčnom oddelení trebišovskej nemocnice.
Ahmad Šah je v Sečovciach od 12. septembra a je podplukovníkom hraničnej polície Afganistanu. Taliban ho ako odporcu režimu posadil na rok a pol do väzenia a potom odsúdil na smrť. "Mal som iba jednu možnosť. Mojej rodine sa podarilo podplatiť talibanských hraničiarov, ušiel som z väzenia a potom aj s celou rodinou do Pakistanu. Manželka s deťmi tam ostala. Z Pakistanu som išiel do Indie a tam som sa pokúšal dostať vízum do Nemecka, Francúzska, Ruska, hocikde do Európy. Podarilo sa mi dostať iba české. Prileteli sme niekoľkí do Prahy a tam nám jeden Afganec ponúkol, že nás dostane do Nemecka. Zaplatili sme mu po 500 dolárov a on nás viezol. Po niekoľkých hodinách nás vyložil na ceste a povedal, že už sme v Nemecku a odišiel. Keď nás polícia zadržala, zistili sme, že sme na Slovensku a tak som v Sečovciach," rozpráva svoj príbeh asi 35-ročný muž a dúfa, že raz sa mu určite podarí dostať tam, kde chce a potom opäť stretnúť ženu a deti. Na otázku, koľko ho stál útek z talibanskej väznice do Pakistanu odpovie, že v prvom prípade 10 miliónov afgánov, čo je asi 1 500 amerických dolárov, prechod do Pakistanu a Indie 700 dolárov.
Indický lekár Abbas Mohamed Indiu odišiel v máji z vlasti preto, že chce žiť medzi normálnymi ľuďmi. Niečo podobné tvrdí aj iracký policajt Kalav Selam z Bagdadu. Ten údajne nemá chuť kvôli Husajnovi sa nechať zabiť americkými raketami a hovorí, že roky trvajúci vojnový stav je niečo strašné. Vraj si želá iba jedno - pokoj a slušnú prácu.
Z celkového počtu utečencov, ktorí prešli útvarom v Sečovciach, najviac pochádzalo z Indie. V poradí druhým štátom je Afganistan, potom nasleduje Vietnam, Čína a ďalšie krajiny tretieho sveta. "Mali sme tu už aj Afričanov, ba dokonca aj jedného Čecha, ktorý chcel emigrovať na Ukrajinu," poznamenáva na margo rarít, ktoré sa udiali v útvare, jeho riaditeľ. Čecha, pravdepodobne po lekárskom vyšetrení, vrátili domov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
