Ako je to s bezpečnosťou obyvateľstva v prípade mimoriadnej udalosti v Košiciach, sme sa porozprávali s vedúcim odboru Civilnej ochrany obyvateľstva Krajského úradu Košice Ing. Andrejom Salancim (snímka na titulnej strane).
Čo v súčasnosti robí civilná ochrana kraja?
"Zamerali sme sa najmä na previerku funkčnosti varovacieho systému. Od včasného varovania sa totiž odvíjajú ďalšie opatrenia. V Košiciach sme ako prví skolaudovali nový varovací systém, kde sme vymenili staré elektrické poplachové sirény za nové elektronické, ktorých je 62 kusov, pričom funkčne ozvučujú celé územie mesta."
Ako znie siréna signalizujúca mimoriadnu situáciu?
"Čo sa týka všeobecného ohrozenia, ide o 2-minútový kolísavý tón. Signál ohrozenia vodou je rovnako kolísavý, trvá však 6 minút. Tieto sirény po ukončení signálu hovoreným slovom oznámia, o aké ohrozenie ide. Okrem toho máme vstup do štátneho rozhlasu, čiže o mimoriadnej situácií budeme informovať cez elektronické médiá. Je však potrebné rozlišovať varovanie pre obdobie mieru a obdobie brannej pohotovosti štátu."
Čo nasleduje?
"Ďalej nasleduje buď plánovaná krátkodobá evakuácia mimo ohrozenú časť, trvajúca do 72 hodín alebo dlhodobá evakuácia. Tá trvá do času, kým nepominú účinky mimoriadnej udalosti."
Ako to vyzerá po napadnutí štátu či konkrétneho mesta zbraňou hromadného ničenia?
"Vychádzajúc zo zahraničnej politiky SR nemá potencionálneho protivníka, preto sme sa nepripravovali na žiadnu vojnu. Avšak obranné opatrenia sú plánované. V minulosti, keď boli zavedené zbrane hromadného ničenia, sa pod budovami automaticky stavali kryty. V čase Karibskej krízy sa aj u nás vrážali veľké peniaze do ukrytia. Kryty sa však budovali najmä v areáloch fabrík. Dnes je napríklad v U. S. Steele tlakovo odolný kryt pre 100 percent pracovníkov v najsilnejšej zmene. V 7O. rokoch sa už kryty nestavali a v prípade mimoriadnej situácie sa plánovalo všeobecné vyľudnenie. Tak to malo byť aj v Košiciach."
Kam by mali ísť v takom prípade Košičania?
"V rámci Košického kraja sú okresy, kde nepredpokladáme útoky zbraňami hromadného ničenia... Obyvatelia by teda mohli ísť aj do iného kraja podľa rozhodnutia Rady obrany štátu."
Ktoré sú to okresy?
"To nekomentujem."
Stačí sa obyvateľstvo premiestniť do iného okresu resp. kraja?
"Napadnutie nie je otázka niekoľkých sekúnd. Existuje zahraničná politika, spravodajské služby, ktoré by signalizovali vyhrotenú situáciu a vtedy by sa realizovali opatrenia vopred."
Keby však došlo k takejto situácii?
"Najprv musíme mať informácie, o akú zbraň ide. Podľa toho vyhodnotíme zónu, kde pôsobia účinky tlakovej vlny, nakoľko jadrová zbraň má štyri ničivé faktory. Okrem tlakovej vlny je to tepelno-svetelné žiarenie, prenikavá radiácia a rádioaktívne zamorenie. Najničivejšia je však tlaková vlna, preto by sme museli dostať ľudí za dosah jej účinku. Tam už úkryty, pravda, nie sú. Ale napríklad v U. S. Steele bude alarm a ľudia pôjdu do úkrytov, kde majú všetky podmienky na prežitie."
A čo samotné Košice?
"V meste je pre obyvateľstvo 61 tlakovo odolných krytov s kapacitou 10 900 ľudí. Zamestnanci fabrík a organizácie majú 102 krytov s kapacitou 19 373 ľudí. Havaríjných úkrytov máme spolu 16, teda mesto je pri použití zbrane hromadného ničenia zabezpečené na 11, 4 percenta, čo je pomerne dobré číslo, nakoľko v niektorých iných štátoch sú to iba 4 percentá. Na druhej strane napríklad vo Švajčiarsku je takto zabezpečených nad 90 percent ľudí, čo je však dôsledkom existencie cestných stavieb, ktoré majú tunely."
A čo tí ostatní, na ktorých sa neujde?
"Potom sú úkryty, ktoré sa budú budovať svojpomocou obyvateľstva. Ide o vytypované podzemné pivničné priestory, ktoré sa dajú utesniť pred zamorením. Tieto priestory sú budované tak, že pri eventuálnom zrútení budovy podlažie udrží sutiny. Za brannej pohotovosti pokryjú 84 percent obyvateľstva."
Kedy ich ľudia budú mať čas vybudovať?
"Opakujem, robilo by sa to vopred podľa monitoringu politickej situácie a postupného uvádzania štátu do brannej pohotovosti."
V akom stave sú košické kryty?
"Majú vlastný zdroj energie, vody a sociálne zariadenia.
A čo masky?
"Zabezpečenie obyvateľov predstavuje 106 percent. Ochranných filtrov je 72 percent, pretože tie majú respiračnú dobu a momentálne podľa novej koncepcie individuálnej ochrany obyvateľstva vykonávame ich obnovu. Chýbajúca časť bola stiahnutá na rezistenčné testy a nachádza sa v zariadení v Slovenskej Ľupči. V prípade nutnosti však bude dovezená naspäť. Tieto masky však nemajú ochranné vlastnosti voči priemyselným škodlivinám, ale proti bojovým látkam."
Môže si občan kúpiť masku sám?
"Pravdaže, napríklad v SLZ Chémia a. s. v Hnúšti."
Ako budú v prípade mimoriadnej situácie distribuované medzi obyvateľstvom?
"Ide o plánovanú akciu, pričom masky sa budú vydávať z centrálnych skladov do obytných domov a podobne."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.