a prednášateľ na Yalskej a Harvardskej univerzite John R. Meyer. Okrem toho pôsobí ako poradca Svetovej banky, je členom Americkej umeleckej a vedeckej akadémie, aj Národnej vedeckej akadémie. Viacero prác napísal z oblasti telekomunikačného sektoru amerického hospodárstva.
Spojené štáty prvé zaviedli hĺbkovú demonopolizáciu telekomunikačného úseku. Ako ovplyvnila život a ekonomiku Američanov?
- Na trhu vypukla neslýchaná vynachádzavosť pri dodávaní nových výrobkov, služieb a telekomunikačných technológií. Rozbitie firmy American Telephone and Telegraph Company (AT&T) Protimonopolným úradom v roku 1982 bolo jedným z najvýznamnejších antimonopolných počinov v Štátoch. Výsledkom takmer dvadsaťročného pôsobenia proti AT&T spoločnosť musela konkurentom predať 22 regionálnych firiem, z ktorých vzniklo sedem nezávislých telekomunikačných podnikov (tzv. baby Bells) zabezpečujúcich miestne spojenia. Pred rozdelením bol AT&T najväčším súkromným podnikom na svete, zamestnávajúcim vyše milión pracovníkov a disponujúcim väčším majetkom než General Motors, Exxon a Mobil Oil zároveň. Následkom jej monopolu telekomunikačná oblasť neponúkala nové technológie ani služby. Po rozdelení a deregulácii v tomto odvetví nastala priam explózia podnikania.
Ako sa rozbitie prejavilo v peňaženke priemerného Američana?
- Ceny služieb klesli a to zavše aj o 30 percent. Najväčšie zľavy posledných rokov boli v súvislosti s činorodosťou konkurencie a rozšírením ponuky služieb firmami zabezpečujúcimi medzimestské spojenia prostredníctvom internetu.
Možno taký spôsob demonopolizácie telekomunikačného odvetvia použiť v krajinách ako je Slovensko?
- Isteže, naše riešenia oveľa ťažšie zaviesť v krajinách, ktorých hospodárstvo je značne slabšie. Neznačí to však, že sa nedá. Ba možno potvrdiť, že na posilnenie práve takej ekonomiky rozhodne treba používať radikálne americké riešenia. Predsa v každom štáte možno zabrániť situácii, kde jeden telefónny podnik kontroluje všetky služby. Zavedenie demonopolizácie a privatizácie je skôr otázka politickej vôle. Jestvujú predsa nevyvrátiteľné argumenty, že rozličné služby a technológie miestne a medzimestské spojenia, disponovanie celými pásmami v rádiofónii, bezprevodovej a mobilnej sieti musia byť kontrolované konkurujúcimi si podnikmi. Najdôležitejšie je vyvarovať sa chýb. K nim patria zdanlivé privatizovanie firmy, ktorá je monopolná, bez jej rozdelenia alebo tiež rozdelenie firmy pri zachovaní jej štátneho či kvázy štátneho charakteru.
Čo má teda nastať v prvej etape: privatizácia alebo rozdelenie?
- Pochopiteľne, najlepšie je privatizovať a deliť zároveň. Lebo ak sa privatizuje monopolný podnik bez jeho rozdelenia, alebo sa aj delí bez privatizácie, vyskytnú sa ťažkosti vyžadujúce si štátny zásah. Za tieto ťažkosti platia obyčajne daňoví poplatníci.
Jedno je isté: iba dôsledná privatizácia a demonopolizácia vedú k výskytu dokonalých technológií. Zväčšuje sa tiež tlak na zníženie cien. To postupne na zásade spojených nádob sa pričiňuje o zmenšenie nákladov na údržbu a výrobu. Tým celé hospodárstvo získava mocný podnet na rýchlejší rozvoj.
Nedôslednú demonopolizáciu trhu v USA vari najrýchlejšie pocítili Kalifornčania, čo?
- To je výborný príklad problémov spojených s nedostatkom konzekvencie pri uvedení odvetvia energetických služieb na trh. V Kalifornii zliberalizovali energetický veľkoobchod, ale nie maloobchod. Firmy, ktoré kupovali energiu od elektrární a predávali ju maloodberateľom, sa ocitli v pasci. Stúpli ceny vo veľkom, ale zmrazené ostali vládou regulované stanovené ceny v malopredaji. To muselo vyvolať ohromné perturbácie, vrátane obmedzenia dodávky prúdu do domácností.
Na Slovensku vládne zoskupenia prieťahy pri privatizácii telekomukácií vždy vysvetľovali zlou konjunktúrou na trhu. Kedy je najlepší čas na predaj a rozdelenie štátneho monopolu?
- Čakanie na mimoriadne výhodnú konjunktúru je predovšetkým márnením času. Zvíťaziť musí iné myslenie práve privatizácia a monopolizácia žičia odštartovaniu konjunktúry. V krajinách, ktoré ešte len budujú ekonomiku voľného trhu, sa neschopnosť rýchlej demonopolizácie a privatizácie obzvlášť zle odráža na ich hospodárskom stave, a tým zároveň na bohatstve spoločnosti. A čo horšie, v takých krajinách sa často živia klientelistické nálady obyvatelia sa nazdávajú, že štátna, najlepšie veľká firma zaručuje udržanie pracovných miest. Zatiaľ čo spravidla po privatizácii sa zvyšuje efektivita podniku, zlepšuje sa akosť výrobkov a služieb nezabezpečenými pracovníkmi. Firmy sa stávajú výnosnejšími, lebo pracujú pre seba, začínajú zavádzať nové technológie, šetria. A to sa v dlhodobejšom výhľade vypláca všetkým.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
