nemalý počet slovenských turistov. K najznámejším patria Lido di Jesolo na jednom konci a Bibione na druhej strane pobrežia. Asi v polovici tejto nížinnej oblasti, pretnutej riekou Piavou, je starobylé rybárske mestečko Caorle. Spolu s prístavom Santa Margherita tvorí dnes aj komplexné turistické centrum. Rozsiahle piesočné pláže, romantické historické jadro a moderné promenády s hotelmi, sieť obchodov a športovísk poskytujú všetky štandardné služby pre oddych, zábavu aj športovanie.
Caorle však zostalo aj mestom rybárov, čo sa najviac prejavuje mimo turistickej sezóny.
Smerom na východ je rozsiahla lagúna s množstvom kanálov a ostrovčekov. Celá oblasť je porastená stredomorskou trstinou, ukrývajúcou divé kačky, volavky, labute, čajky a ďalšie druhy vodných vtákov. Slaná voda v lagúne zmiešaná so sladkou poskytuje po stáročia miestnym obyvateľom obživu vďaka rybám a morským živočíchom v hojnom počte. V lagúne sa uchoval pôvodný spôsob života miestnych rybárov, ktorí tu lovia v loďkách a obývajú casoni - neobvyklé chatrče zhotovené z trstiny. Ich špicaté strechy vyčnievajú nad vrcholce stromov. V prítmí trstinového obydlia štvorcové murované ohnisko s roštom a trojnožkou pod kotlík stačí na prípravu grilovaných rýb a kukuričnej kaše - polenty, ktorá je hlavnou prílohou aj v miestnych reštauráciách. V kúte pri stene sa krčí ošarpaná kuchynská linka, viac nábytku tu niet. Všetko potrebné je na stenách a na trámoch, tvoriacich konštrukciu casonu. Obrázky na stenách - pohľadnice miest, nahá slečna, futbalové tímy či pápež, nad vchodom zrkadielko proti uhranutiu - dopĺňajú skromné zariadenie bez technických vymožeností, vrátane elektriny. Podstatné sú dobré siete a spoľahlivá bárka...
Lagúna pri Caorle láka tiež poľovníkov, zvlášť v zimnom období, keď tu lovia divé kačky. Postriežka je zaujímavá - na okrajoch trstinového poľa postavia dve rovnobežné steny z rákosia, medzi ktoré sa akurát zmestí loďka s lovcom. Druhý spôsob je ešte originálnejší. V miestach s plytkou vodou do dna lagúny zakopú obrovský drevený sud, v ktorom má poľovník potrebné pohodlie a nad hladinu mu vyčnieva iba hlava. Atmosféru takejto poľovačky opísal Ernest Hemingway v románe Cez rieku a pod stromy. Venoval ho spomienkam na prvú svetovú vojnu, keď bol ťažko ranený v známej bitke o rieku Piavu. Hemingway sa sem vrátil koncom 40. rokov a chodieval po niekoľko zimných sezón do usadlosti Villa Padronale di San Gaetano, priam uprostred lagúny, na pozvanie svojho priateľa, baróna Raimonda Franchettiho. Raimondov syn, barón Alberto Franchetti bol vtedy malým chlapcom, no utkveli mu v pamäti silné dojmy z "obrovského človeka s veľkou bielou bradou, ktorý začiatkom zimy prichádzal v dlhočiznej americkej limuzíne..."
O samotnom Caorle sa v románe nehovorí, no napriek tomu je spomienka na pobyt slávneho Američana v lagúne dodnes živá. V roku 1999 si obyvatelia mesta veľkolepo pripomenuli sté výročie narodenia spisovateľa. Počas niekoľkých júlových dní pripravili oslavy, ktoré začali ohňostrojom na pláži a končili koncertom z diel Glenna Millera na námestí v historickom centre.
Počiatky osídlenia Caorle siahajú do posledného tisícročia pred naším letopočtom. Počas vlády Rimanov slúžilo ako prirodzený prístav a pravdepodobným rokom jeho vzniku je rok 452 nášho letopočtu, keď vpády dobyvačného Attilu prinútili obyvateľov Veneta uchýliť sa na tento morský breh. V strede starého mesta čnie zvláštna cylindrická zvonica z roku 1100, vedľa nej starodávna románska katedrála. Okolo labyrint uličiek pospájaných malými námestiami s domami v jasných pastelových farbách. História tu ožíva nielen v architektúre, ale aj v kultúrnych zvykoch obyvateľov, spätých s morom po stáročia. Veľká Caorlina, súťaž rybárskych bárok, privoláva minulé časy a umožňuje intenzívne prežívať starobylú krásu kostýmov a folklóru.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
