nechránené boky a brucho obete a vytrháva jej vnútornosti. Je to strašný pohľad, ale obeť je v stave psychického a fyziologického šoku a bolesť zrejme sotva vníma. Uhynie do troch minút, čo je rýchlejšia smrť než pri zdanlivo menej krutom dusení koristi levom. Za mimoriadnu loveckú úspešnosť vďačia divé psy svojej telesnej zdatnosti a spôsobu lovu v účelne organizovaných svorkách.
Pes hyenovitý sa postavou a veľkosťou podobá nemeckému ovčiakovi, len má dlhšie nohy, mohutnejšiu hlavu a charakteristické, veľmi veľké zaokrúhlené ušnice. Srsť má najpestrejšiu spomedzi psovitých šeliem. Škvrny sú čierne, žlté a plavobiele, nesúmerne rozdelené, každé zviera ich má iné.
Africké divé psy vytvárajú rodinné svorky najčastejšie zo 6 až 10 jedincov, zriedkavo z 30 členov. Svorku vedie dominantný pár. Býva v nej podstatná časť samcov, každé pohlavie má svoju spoločenskú hierarchiu. Svorka môže zabíjať väčšie zvieratá než by dokázali samostatne, a poskytuje im široký výber koristi, ako je gazela, antilopa, pakôň alebo pasené ovce. Vyhliadnutú obeť naháňajú, až kým uštvaná od vyčerpania neupadne. Spravidla si ju vyberajú medzi mladými alebo chorými zvieratami. Počas štvanice sa psy striedajú vo vedení, aby mohli na chvíľu spomaliť tempo a trocha si vydýchnuť, prípadne nadbehnúť štvanému zvieraťu. Pri zabíjaní koristi má hlavnú úlohu dvojica vodcov skupiny.
Svorka sa stále pohybuje po domovskom území s rozlohou až 4-tisíc štvorcových kilometrov. Iba pri opatrovaní narodených mláďat sa na krátky čas usadia. Pri prenasledovaní koristi vydržia neúnavne bežať celé hodiny. Päťkilometrovú vzdialenosť ubehnú rýchlosťou až 60 km/hod.
Zvyčajne sa pária len dominantné psy. Samica po desaťtýždňovej kotnosti vrhne 5 až 12 mladých. Ukrýva ich v brlohu, ktorý si buď sama vyhrabala, alebo použije opustený brloh hrabáčov. O štence sa starajú všetci členovia svorky. V prípade, že jediná suka v svorke zahynie, mláďatá vychovajú samce.
Psy hyenovité vyvrhujú svojim mláďatám čiastočne natrávenú potravu zo žalúdka. Vyvíjajú sa rýchlo, no postarať sa o seba dokážu približne ročné. Ako jednomesačné opúšťajú brloh a trojmesačné už putujú so svorkou. Počas štvanice len vyčkávajú v úkryte návrat svorky, neskôr s odstupom sledujú jej akciu. Deväťmesačné sa pripájajú k lovcom, nezúčastnia sa však ešte na zabíjaní koristi. Dospelí ich uprednostňujú pri konzumovaní úlovku, ak je korisť malá, prenechajú ju celú mláďatám a samy sa znova vydajú na lov. Niektoré odrastené štence prejdú do inej svorky, občas tak urobia aj staršie samice. Presunmi zvierat medzi svorkami sa obmedzuje nebezpečenstvo príbuzenskej plemenitby.
Pes hyenovitý si v zajatí rýchlo zvykne na ošetrovateľa, nedá sa však vycvičiť na strážneho ani poľovného psa. V prírode nie je proti ľuďom agresívny, naopak, približuje sa k nim, líha v blízkosti človeka a pozoruje ho.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
