dlhoročný riaditeľ Divadla Andreja Bagara František Javorský po tom, ako mu primátor Jozef Prokeš odovzdal Cenu mesta Nitra. Spolu s ňou mu daroval aj obrazy Nitrianskeho hradu, aby mu pripomínali mesto, v ktorom pôsobí od ukončenia VŠMU. Už v decembri totiž F. Javorský odchádza "šéfovať" do Prešova, kde sa divadlo ocitlo v hlbokej kríze. Nevylúčil však možnosť návratu.
Že to na novom pôsobisku nebude ľahké, si 46-ročný riaditeľ uvedomuje, no hovorí, že ho hocičo nezaskočí. "Herecký potenciál tam je, len ho treba nájsť a dostať diváka do divadla. Nebojím sa aj preto, že keď som oslovil potenciálnych budúcich spolupracovníkov - tie najväčšie herecké hviezdy - povedali mi, že so mnou pôjdu na kraj sveta. Vzdialenosť z Prešova do Bratislavy nie je až tak neuveriteľná, nie je to na Sibíri." Svoju novú úlohu berie ako veľkú výzvu dokázať, že úspech v Nitre nebola len náhoda. "Teším sa, ale skôr sa budem trochu s obavou pozerať, čo bude tu. No pevne verím, že divadlo pôjde takto nadštandardne ďalej." Nitrianskych hercov lákať na východ nemieni. "Ak sa budem niekde obzerať, tak všade inde, len nie do Nitry, pretože to by bolo nekorektné."
Ponuke odísť do Prešova sa František Javorský najskôr vysmial. Zlom vraj nastal najmä počas Veľkonočných sviatkov. "Nie je tajnosťou, že žijem s deťmi dlhé roky sám. Pri pozeraní videokaziet som tak sedel a hovoril som si, čo tu my vlastne robíme, keď tu v podstate nemáme zázemie. Spomenul som si, že keď deti idú na východ a sú tam u mojich bratov, nemôžem ich dostať naspäť..." Riaditeľ priznáva, že pri rozhodovaní zohral významnú úlohu práve fakt, že iba 50 kilometrov od Prešova sa nachádza jeho rodná dedina Gaboltov. "Už len tie čerešne z rodičovského domu oberať je niečo úžasné. Dám viac na návrat do detských čias ako na nejakú mamonu. Žijú tam moji súrodenci a hlavne je tam nesmierna pohoda, nie stres a betón. Závidím im spôsob života. Čo všetko som ja musel obetovať kvôli divadlu..." - zamýšľa sa Javorský a dodáva, že teraz je v období, keď chce myslieť aj na seba. "V Nitre tomu tak vraj nebolo. Bednárik hovorí, že som sa oženil s divadlom - venoval som mu dni a noci, všetko."
Toho, čo dosiahol, však nie je málo. Pri svojom bilancovaní spomenul aj časy, keď v rodnej dedinke pásol kravy a večer s obdivom sledoval v "nekvalitnom televízore" hviezdy ako Labuda či Dočolomanský. "A zrazu ste v pozícii, že nielenže k nim chodíte na súkromné návštevy a ste s nimi kamarát, ale váš názor absolútne rešpektujú..."
Lásku k umeniu zdedila po otcovi dcéra Zuzana. "Odmalička chodím do divadla, v predstavení pre deti Tom Sawyer a tí druhí som aj hrala. Možno budem niečo, čo sa týka divadla, študovať na vysokej škole. Ale najviac ma to ťahá k žurnalistike, v rámci ktorej by som sa chcela venovať kultúrnej oblasti," hovorí sedemnásťročná gymnazistka, ktorá dochádza do Zlatých Moraviec. "Ja som padol troška nižšie, chodím na Stredné odborné učilište v Mlynárciach, učím sa za kuchára. Bol som lajdák a trochu som to dokašľal. Ale snažím sa a dúfam, že budem mať v budúcnosti uplatnenie. Divadlo ma až tak ako Zuzku neláka, ale napríklad na Mikuláša som hrával čerta. Bavilo ma to," dopĺňa sestru jej dvojča Martin. Obaja budú pokračovať v štúdiu v Prešove. Priznávajú, že odchod z Nitry, kde sa narodili, nebude ľahký. "Padli aj slzy. Strašne nám budú chýbať kamaráti, s ktorými sa poznáme odmalička. Na druhej strane sa zase tešíme na rodinu, s ktorou sme sa doteraz väčšinou videli iba raz za rok. Budeme mať k sebe bližšie."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
