situácie boli na dennom poriadku, hoci bolo známe, že trestom za takéto priestupky je samotka. Odchádzajúci dozorcovia, pred nimi kráčajúci "hrdinovia-bitkári", zabuchnutie dverí cely a následne aj dverí na chodbe... A všetko sa pomaly vrátilo do normálnych koľají. Po chodbách väzenia sa rozliehal vresk a krik, vo vzduchu visela beznádej, hoci navonok sa všetci tvárili sebaisto. Nikto ani nachvíľu nezapochyboval, že život vo väzení je boj. Jediný náznak slabosti by dotyčnému pobyt nesmierne sťažil. Každý mal len dve možnosti, buď sa vzdá, čo by znamenalo úplny koniec, alebo bude bojovať a dúfať, že sa z toho pekla raz dostane. Všetci čo tam boli, si museli odsedieť minimálne dvadsať rokov. Boli všeobecne pokladaní za ťažkých delikventov. Jednou z vecí, ktoré väzni neznášali bol prenikavý a odporne uši trhajúci zvonec oznamujúci koniec raňajok, obeda večere a vychádzky na dvore. Noci bývali vo väzení celkom pokojné iba v poslednej cele na konci chodby sa vždy v noci niečo dialo. "Obyvatelia" spomenutej cely sa rozhodli odísť skôr ako to naplánovala justícia. Veľmi starostlivo sa pripravovali na útek. Pravdepodobne jedným z dôvodov prípravy predčasného odchodu boli aj nezhody s väzňom z druhej cely vpravo, ktorý pripravovateľom úteku sľúbil veľké problémy v prípade nezaplatenia poplatku za ochranu. Odmietli a tým pre nich nastali ťažké časy. Vznikali medzi nimi časté konflikty, ktoré sa nezaobišli bez zranení. Posledná skončila ťažkým ublížením na zdraví jedného z dvoch väzňov poslednej cely na chodbe. Väzňovi z druhej cely vpravo zvýšili trest o celé tri roky. Čoskoro bolo na chodbe počuť odomkýnanie ciel. Bol čas raňajok a všetci sa mali zhromaždiť v jedálni. Keď sa schyľovalo k večeru, väzni sa vracali do svojih ciel. Znovu bolo počuť škript kľúčov vo dverách ciel. Keď prišiel dozorca zamknúť aj poslednú celu na konci chodby, jej obyvatelia usúdili, že nastal správny čas. Dozorca si všimol, že jeden delikvent nehybne leží na zemi. Sklonil sa k nemu, no tým spravil osudovú chybu, pretože druhý delikvent využil túto situáciu a dozorcu omráčil. Náhle sa väzeň ležiaci na zemi postavil a obaja vybehli na chodbu. Vtom zaznel výstrel a jeden z uprchlíkov klesol k zemi. Druhý ostal nehybne stáť...
Kto zabil jedného z väzňov? Pozor! Odpovedajte prostredníctvom e-mailovej pošty na nový e-mail: otaznik_pobox.sk Výhercu budeme opäť žrebovať. Cenou preň bude encyklopédia. A teraz k správnej odpovedi na poslednú krimisúťaž: Stánok vykradla mladá slečna z najvyššieho poschodia, ktorá poznala čas lúpeže. Slnečnice na podlahe stánku boli len zavádzajúcou stopou, smerujúcou k ťažko sa pohybujúcemu starému pánovi, ktorý nemohol stánok vykradnúť, pretože páchateľ ako bolo spomenuté sa pohyboval rýchlo a pružne. Najnovším majiteľom encyklopédie sa stáva Karol Kecer, Belehradská 5, Košice, ktorý si po cenu môže prísť zajtra (t.j. utorok) o 15:00 hod. k nám do redakcie Ťaháka na Boženy Němcovej 32, prvé posch.
Autor: Peter AMRICH
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
