nebol obvinený z propagovania nacionalizmu. Moja staršia sestrička sa vydala za muža, síce pôvodom národnosti talianskej, ale dlhé roky žijúceho práve na území BDR - nemeckej bundesrepubliky a samozrejme ho tam nasledovala. Preto mám odvtedy i ja možnosť túto skvostnú krajinu veľmi bezprostredne a pomerne často počas mojich sesterských návštev poznávať. Toto leto som tam strávila rovných šesť týždňov. Zážitky vo mne zanechali mnohé pozitívne i negatívne stopy.
Bavorské mesto, v ktorom žije moja premilá sestra je maličké, ale dosť staré. Okolo tritisíc obyvateľov si tam svorne-nesvorne nažíva už niekoľko sto rokov. Obyvateľstvo nie je homogénne nemecké. Menšiny ruská, talianska a samozrejme k Nemecku už neodmysliteľne patriaca turecká, si tu už našli svoje miesto. Vzhľadom na nemeckú históriu a povesť Nemcov ako nepriateľsky naladených voči iným národom som sledovala, práve spolužitie týchto odlišných kultúr. O Rusoch sa mestom šíria neblahé klebety o ich kriminalite, pašovaní drog a áut, obchode s bielym mäsom. Do tamojšej ruskej reštaurácie Wolgy už takmer nik nechodí, čo Nemci zdôvodňujú tým, že slúži na pranie špinavých peňazí. Zoznámila a porozprávala som sa s päticou ruských mladíkov, no nezanechali vo mne dojem bohvieakej nebezpečnosti. Zdanie však môže klamať, preto nedokážem pravdivo posúdiť, či im zločiny nepripisuje len malomeštiacka fantázia túžiaca po senzáciách. A možno som nestretla tých pravých zloduchov. Každopádne som zistila jedno - väčšina tamojších Nemcov, Rusov nemá rada, takže sú vyčlenení. Zdôvodnenie bolo od Nemcov dosť čudné - ruskí muži vraj majú nenávistný pohľad a škaredo zazerajú a bijú sa... Proti ženám nemajú nič.
Talianov nie je tak veľa, aby sa ako menšina dali komentovať a zväčša sú v pohode. Robia si svoju pizzu, lasagne, rigatoni a s nikým nemajú veľké problémy. S Turkami je to oveľa horšie. Ich archaické a s európskou modernou kultúrou nezlučiteľné náboženské predpisy ako i spôsob života vyvolávajú v radoch liberálnych Nemcov veľké pobúrenie. Ani v Turecku vo väčších mestách človek pomaly nestretne zahalenú ženu, avšak v Nemecku si kľudne s hlavou omotanou „Kopftuchom" cupitajú dva kroky za manželom, pohľad nezdvihnú od zeme a nikomu ani neodzravia. (To sa dá vysvetliť tým, že do Nemecka z Turecka migrovali najmä chudobnejšie vrstvy z dedín, pre ktorých náboženstvo hrá stále veľkú rolu a navyše ak žijú i v Nemecku v malom meste a je ich tam dosť, nie sú nútení svoj životný štýl meniť.) Pri takýchto zážitkoch bežnému Nemcovi vrie žlč. Nielen preto, že sa správajú pomaly ako keby nabehli zo stredoveku, ale pracovitý Nemec si veľmi rýchlo spočíta, že u Turkov bežných šesť, sedem detí na jednu matku, ho z jeho daní, stojí poriadny kusisko na ich materskú podporu. Ak z týchto tureckých detičiek navyše vyrastú nedovzdelaní potulujúci sa nezamestnaní, máme problém xenofóbneho charakteru. Ale vyskytnú sa i prípady Turkov asimilovaných a moderných, hoci miešaných turecko-nemeckých manželstiev veľa nie je.
MEDZITITUL Nemecká súdržnosť vyráža dych
Pozrime sa teraz, čo živí maličké bavorské mestečko. Veľmi veľa miestnych pracuje v továrni Siemens vyrábajúcej, akúsi vodivú keramickú hmotu, ako sa mi pokúšala jedna zo zamestnankýň vysvetliť pri prehliadke fabriky pri príležitosti dňa otvorených dverí. Videla som hordy grilovaných kurčiat, döner kebabov, piva a limonád zadarmo pre každého, lebo "dnes" všetko platí Siemens (bezdomovci by si zgustli - tam ale žiadni nie sú)Niečo ako míting HZDS, avšak s lepším jedlom a za odmenu Siemens nechcel volebné hlasy, ale loajalitu svojich zamestnancov a verejnosti. Robotnícka vrstva hodujúca pod stanmi si však napriek tomu neodpustila poznámky na tých „tamhore, veľkokapitalistických zdieračov, čo majú stotisíc mariek na mesiac a nič nerobia". No na socialistickú vzburu to ešte chvalabohu nevyzerá. Bežný mladý Nemec z working class zarobí dve až tritisíc mariek. Ak býva s rodičmi, dokáže si ľahko zarobiť na párročné auto a v ňom sa cez víkendy prevážať na najobľúbenejšiu, dvadsať kilometrov vzdialenú diskotéku a zháňať si tam známosti podľa chute na jednu, dve, tri noci, alebo na manželstvo, spolužitie, či nejakú inú formu ľudského spolužitia. Podobné problémy trápia jeho hlavičku najčastejšie, ak nerátame problémy typu „pôjdeme tento víkend na futbal alebo na koncert?".
Iné je to s tými, čo sa rozhodli vzdialiť sa malomestskému životu prinajmenšom na čas štúdia a vybrali si niektorú z univerzít v okolí. Nezostáva im totiž veľa času na pitky a diskotéky. Ich správanie je tiež o niečo distingvovanejšie. Štýl obliekania u žiadnej z vrstiev očarujúci nebol, rovnako ako kultúra stravovania a grganie na verejných priestranstvách.
Pre Nemecko sú charakteristické, najmä v lete, "festy" - oslavy nemeckej družnosti a súdržnosti. Mojím prvým tohtoročným bol fest požiarnikov. Za symbol svojho festu vybrali obrovskú vatru. Oheň šľahal do výšky tridsiatich metrov a horúčava sálala ďaleko do diaľky. To však nebránilo nemeckým rodičom pustiť malé deti hrať sa a naháňať do jeho tesnej blízkosti. Staršina s litrovými krígľami a opekanými bavorskými bielymi i tmavými klobáskami sedela pri obrých stoloch a spievala ľúbivé nemecké ľudovky. Hudba hrala a všetci sa smiali a držali sa ako jedna rodina.
O niekoľko dní sa konal fest čo do významu najdôležitejší. Trval až štyri dni. Na ňom som sa zúčastnila i pred troma rokmi a bola som zvedavá na novinky. Žiadne sa nekonali. Dovolím si tvrdiť, že všetky kolotoče, obrie dlhé stoly, stan a stánky s jedlom boli postavené na meter presne tak ako po každý rok. Program festu tiež nebol zložitý. Deti šup na kolotoče, promenáda v kožených krojoch, klobúčiky s pierkami, jódlovanie a dokazovanie nemeckej súdržnosti spievaním nemeckých ľudoviek sediac s pivom a klobáskami za dlhými stolmi ako jedna rodina.
Iný charakter mali ďalšie dva festy, ktorých som mala česť sa zúčastniť v neďalekom a väčšom Kronachu. Prvý, začiatkom leta bol organizovaný na stredoveký spôsob. Nemci v stredovekom „outfite" predčítali deťom rozprávky a učili ich tkať povrazy a podobné veci. Rodičia ako vždy skončili pri pive a klobáskach. Fest konajúci sa v strede augusta bol zas koncipovaný mládežnicky. Kolotoče na úrovni pre pubertiakov, kde si každý mohol za cenu od štyroch do šiestich mariek dopriať jednu päťminútovú (trošku drahé!) jazdu. Festy sa rozhodne nestali mojou obľúbenou zábavou. Asi neviem pochopiť to mystérium nemeckej súdržnosti.
Autor: Linda Klanicová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
