návštevníkom čo ponúknuť, je turistami málo vyhľadávaná. Mne sa však pred nedávnom práve v exotickej Južnej Kórei podarilo pobudnúť už po druhý krát. O tom, čo som za takmer dva mesiace mohol o Kórei pochopiť, ako sa žije na kórejskom polostrove, sa dočítate v nasledujúcich riadkoch.
Do Kórei sa najpohodlnejšie dostanete lietadlom. Najprv z Viedne do Frankfurtu a potom Boeingom 747 desať hodín ponad nekonečnú Sibír a naše lietadlo pristálo na jednom z najmodernejších a najväčších letísk na svete, Icheon (čítaj Inčon)neďaleko hlavného mesta Kórei, Soulu. Už pri pohľade z lietadla je vám zrejmé, že jedenásťmiliónový Soul je mestom kontrastov: more, hory, periférie, vysokánske mrakodrapy...
ENGLISH, KOREAN ALEBO KOGLIŠ?
Na mojom príchode do Kórei bolo najzaujímavejšie, že na obrovskom letisku ma napriek predchádzajúcej dohode nik nečakal. Na sever krajiny, kam som mal namierené, som sa teda musel dostať sám. Kórejci sú ľudia veľmi ochotní, no na letisku to malo len jednu chybu. Nik nevedel ani slovo po anglicky. "English" je pre Kórejcov veľmi ťažký jazyk a tí, čo z nej čosi vedia, mixujú jedna radosť angličtinu s kórejčinou, s úžasným prízvukom. Z toho nakoniec vzíde čosi nazývané "kogliš".
VIDIEK, TO JE RYŽA
Všetci anjeli stáli pri mne! Objavil som jednu autobusovú stanicu a za tri hodinky (Išli sme výlučne po diaľnici rýchlosťou 130 km za hodinu!) som bol asi 360 kilometrov od letiska a asi 60 kilometrov od hraníc so Severnou Kóreou v istom malom mestečku Choeng Pyong (čitaj Čon Pjong). Počas cesty som vo vzduchu videl krúžiace hliadkujúce vrtuľníky nad 38. rovnobežkou, ktorá obe Kórei rozdeľuje. Od času kórejskej vojny v roku 1953, kedy sa krajina rozdelila na Severnú - komunistickú a Južnú - demokratickú, nebol doteraz podpísaný mier. Aj preto tu trvá základná vojenská služba až tri roky. Vidiecke scenérie mi niekedy pripomínali mesačnú krajinu (miestami bola pôda červená bez rastlín, doteraz neviem prečo) alebo sa striedali so zalesnenými horami, pomedzi ktoré sa kľukatili rieky, ale všade, kde ste sa pozreli rástla ryža alebo ryža. Starčekovia posedávali pred chatrčami a ja som sa cítil ako americký vojak medzi rákosníkmi vo Vietname. Na kórejskom vidieku belocha stretnete len výnimočne, a tak som sa hneď stal pre tamojších obyvateľov atrakciou. Každého som zdarvil, ako som sa to naučil "Aňohasejo" čo znemená zrejme dobrý ďeň. To som sa už stihol stretnúť aj s mojimi známymi.
AKÁ JE KÓREA?
Z náboženstiev sa tu od nepamäti najlepšie darí reformovanému kresťanstvu a tiež budhizmu. Videl som nespočetné množstvo kostolov a oveľa menej budhistických chrámov. Každý Kórejec musí mať nejaké poriadne auto. Domáce automobilky Hyundai, San Myoung, Daewoo či Kia vyrábajú ročne okolo šesť miliónov áut, no modely, ktoré som tu videl sa nevyvážajú do Európy. A sú lacné. Taký lepší Hyundaík, za ktorý by u nás zaňho pýtali 800 tisíc sa dá v Kórei kúpiť za, v prepočte, 200 tisíc korún. Kórejská ekonomika je na vysokej úrovni aj preto, lebo sa pracuje aj v nedeľu. Okrem auta, každý vlastní malý ľahký mobil, samozrejme kórejskej výroby. Ako som mal možnosť vidieť, vo väčšine škôl je povinné nosiť uniformu. Na telocviku sa cvičí taekwondo, čo je tam národný šport. Ak máte túžbu ochutnať všetky exotické špeciality, doteraz poznané len z televízie, dávajte si pozor na "Kimči" a na "Kočičan" nie Košičan! Sú to neuveriteľne ostré a pálivé jedlá, ktoré vám budú "chutiť" iba raz. Polievku v Kórei varia z akýchsi korienkov alebo z morských rias a zo sóje. Namiesto chleba, jedia trikrát denne ryžu a takmer vôbec nie mäso. A ako inak - s paličkami!
HLAVNÉ MESTO
Soul je tak obrovský, že inak ako deväťúrovňovým metrom sa v ňom rýchlo pohybovať nedá. Čo ponúka? Napríklad najväčší trh pod holým nebom Nam Dae Mun market(dá sa tam kúpiť takmer všetko a veľmi lacno), bývalú kráľovskú rezidenciu palác Kyongbok, prezidentskú rezidenciu - Modrý dom, olympijský štadión z OH 1988 a mnoho ďalších pozoruhodností. V časti mesta Chong Gu sa nachádza obrovský Nam San Park. Uprostred neho sa týči Seoul Tower, veža ponúkajúca panoramatický výhľad na mesto. Metropolou preteká široká rieka Hangang s vyše dvadsiatimi mostami iba v Soule. Na moje prekvapenie som v uličkách Soulu stretol nevídané množstvo ruských turistov, no našinca žiadneho.
SPOMIENKA NA "ŠIKMOKOKÝCH"
Ako mi dal za pravdu atašé slovenského veľvyslanectva v Kórejskej repulike, s ktorým sme sedeli vedľa seba v lietadle smerujúcom ešte do Soulu, na Kóreu sa zabudnúť nedá (tí, ktorí tam boli, vedia o čom hovorím). Určite urobím všetko preto, aby som sa do severovýchodnej Ázie ešte niekedy vrátil.
Autor: Tomáš KICERA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
