Zvyšky našich ilúzií
Vládna koalícia sa s hrdosťou "mastí po bruchu", konečne naštartovala reformu verejnej správy. Síce s rozpakmi, ale predsa... Osem vyšších územných celkov, do ktorých sa už rodia volebné zostavy ako z tisíc a jednej noci, má byť všeliekom na neduhy štátnej moci, zneuctenej a doráňanej politickými zápasmi. Hoci normálnym občanom vôbec nie je jasné, ako bude verejná správa vlastne fungovať (ak vôbec fungovať bude), jasné halali o slovenskej demokracii už letelo do sveta. No zas chytáme problém za chvost, v susednom Poľsku už systém vyšších samosprávnych územných celkov dávno funguje. Možno si naše politické špičky v zápale boja o "osmičku" či "dvanástku" ani nevšimli, že v zhruba 50-miliónovej Poľskej republike majú šestnásť vyšších celkov. Svojimi hranicami kopírujú hranice vojvodstiev, v jednom žije približne 2,5 milióna ľudí, čo je zárukou ekonomického prežitia (a úživnosti) daného teritória. Pritom boli zmeny aj tu bolestivým procesom, zatvárali malé školy, miestne nemocnice a rôzne inštitúcie, ktoré z rozpočtových vrecák len brali, no neboli tam schopné dať. Maličké Slovensko chcelo mať dvanásť celkov, asymetrický model, zachováva rad okresných pseudoinštitúcií. Len nech to nebolí! Politikom je zrejme celkom fuk, že rozpočtový opasok napnú až do prasknutia (po nich potopa), ale obyčajnej Slovači reči o čistení Augiášovho chlievika štátnej správy nemôžu stačiť. Veď ľudia vidia, že poriadnu metlu nikto neberie do ruky a zatiaľ sa stále zatvárajú len zvyšné fabriky a výrobné prevádzky. S požehnaním našich úradníkov...
Autor: Dagmar SPIGELOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
