Cukrovar umiera pomaly a postojačky

Vráti sa Trebišovčanom zašlá sláva?Každý rok bol koniec septembra akýsi odlišný od iných mesiacov. Tak to vnímali Trebišovčania. To už predtým

Vráti sa Trebišovčanom zašlá sláva?

Každý rok bol koniec septembra akýsi odlišný od iných mesiacov. Tak to vnímali Trebišovčania. To už predtým zadymil komín cukrovaru nebo nad mestom. Krátko nato už obyvatelia Trebišova ucítili sladkú vôňum, ktorú severný vetrík zanášal ponad mesto a okolie. Tak sa to opakovalo od roku 1912, keď začal trebišovský cukrovar spracovávať cukrovú repu na sladké "biele zlato", ako sa cukru vravievalo donedávna. Aj keď už dávnejšie padlo rozhodnutie, že cukrovar pôjde do kolien, ešte nepadol. Mnohí mu nedávajú žiadnu nádej, že raz opäť bude vyrábať nie horký, ale sladký cukor, že dá prácu stovkám ľuďom, že jeho vôňa ešte niekedy ovládne vzduch nad mestom. Starí i mladší Trebišovčania sa divia, ako je možné, že cukrovar prežil dve svetové vojny a nepoložil sa. Prišla však nie tretia, ale prvá pohroma, ktorej neodolal. Tá však mala ľuďom pomôcť, nie uškodiť... Trebišovský cukrovar dával prácu ľuďom vo fabrike, ďalším na poliach od sejby cez okopávky až po zber cukrovej repy a jej zvoz do cukrovaru. Ľudia sa pri tejto práci naučili tvorivo myslieť. Jedným z týchto ľudí bol poľnohospodár Juraj Lopatník, ktorý vyštudoval poľnohospodárstvo a venoval mu celý svoj život. Najmä však cukrovej repe. Cukrovar podnietil zemplínskych roľníkov k expanzii pestovania cukrovej repy. Hoci to bola náročná práca, venovali sa jej s láskou obrábateľa pôdy. Hnutie za vysoké úrody ich vyburcovalo s nebývalým činom. V roku 1958 trebišovskí družstevníci dosiahli na 120 hektároch pôdy priemernú úrodu 480 metrákov cukrovej repy z hektára. Na celoslovenskej konferenci v Sliači v roku 1959 bolo trebišovské Jednotné roľnícke družstvo vyhodnotené ak najlepšie na Slovensku. Ani tento úspech nedal spať Jurajovi Lopatníkovi (1907 -1973), ktorý sa pokúsil so svojou pestovateľskou skupinou dosiahnúť z hektára tisíc metrákov cukrovej repy. Podarilo sa im "len" 917, ktoré odovzdali na spracovanie. Chýr o rekordnej úrode trebišovských "repárov" sa rozšíril aj za hranice vlasti a rezonoval v celej Európe. V rokoch 1960-1961 udelila vláda jurajovi Lopatníkovi viacero vysokých štátnych vyznamenaní. Bol vždy taký, ako všetci poľnohospodári. Tichý, neúnavný a pracovitý. Ak sa im nepodkopávajú nohy, sú schopní dokázať zázraky. Potrebujú k tomu len dobré podmienky.