sa stáva bežným, ale nie všade. Tým motorizovaným návštevníkom, ktorí smerujú po ceste z Trebišova do Slovenského Nového Mesta, nemôže nepadnúť do oka zaujímavá alej. Začína hneď pri ceste za Čerhovom a končí pri ruine bývalého mlyna. Živí z len ústneho podania, ale nežijúci pamätníci by vedeli o jej poslaní povedať priamo zo svojho poznania. Žiaľ, tí druhí to už nedokážu a preto ostala živou len rozkošná klebietka. O tom, či je pravdivá alebo nie, nech rozhodne každý, kto si ju prečíta. Jej hlavným protagonistom bol urodzený gróf, ktorý sa údajne často zastavoval vo vtedajšom mlyne. Nepotrebovl však namlieť múku, ale chodil tam preto, lebo škúlil po krásnej mlynárke. Po čase sa s ňom zblížil a preto sa jeho návštevy stupňovali. Vzájomné stretnutia boli vydarené i menej úspešné. Keď sa grófovi pri stretnutí splnilo želanie, vysadil do aleje lipku. Neúspech symbolizovalo vysadenie agátu. Alej pozostva takmer zo samých líp a preto sa mu zväčša darilo naplniť túžby. Agátov je v aleji málo. Mená tajnej dvojice sa nezachovali, alebo ich nebolo vhodné spomínať v análoch. Tak ako po mlyne zostali len zvyšky zrúcaniny, tak po tajnej láske grófa a krásnej mlynárky len pozoruhodná alej. S ňou aj táto pikantná historka.
Jozef Trebišovský
Autor: Pamiatka po tajnej láske.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
