Perla vihorlatského pohoria zo sedla bicykla.

Pri pohľade na mapu zemplínskeho regiónu si neznalý miestnych pomerov, môže z neho urobiť nepriaznivý dojem. Opak je však pravdou. Z Trebišovského okresu smerom k východnej hranici vedie až na "gajdošskú" križovatku krásna rovina. Na svojom vernom spoločníkovi, bicykli, som túto trasu absolvoval neraz a stále mi ukázala nové skutočnosti. Nebolo tomu ináč ani na mojej zatiaľ ostatnej túre do týchto končín. Z "gajdošskej" križovatky som odbočil smerom na Úbrež. Klasická rovina sa s pribúdajúcimi kilometrami začala meniť na pahorkatinu, aj keď nadmorská výška 188,2 m n. m. v Úbreži tomu nenasvedčuje. Približne na polceste medzi Úbrežom a Remetskými Hámrami sa napája na túto cestu prípojka zo Zemplínskej šíravy, ktorá prechádza cez Jovsu a Porubu pod Vihorlatom. Po prudšom stúpaní do Remetských Hámrov by som odporúčal každému pešiemu turistovi alebo cyklistovi zastaviť a pokochať sa krásou okolia. Na južnej strane vidieť dymiace komíny vojanských elektrární, za nimi za jasného počasia vidieť kontúry mierne zvlnených Zemplínskych vrchov. Na západe sa leskne modrá hladina Zemplínskej šíravy a za nimi vežiaky michalovskej mestskej časti Stráňany. Smerom na východ stráne Vihorlatu pokrývajú početné vinohrady. Pri troške fantázie si našinec dokáže predstaviť aj ukrajinské polia okolo Užhorodu. Cesta na Morské oko je už ozajstným stúpaním. Po ľavej strane síce zurčí potôčik Okna, ale pedále dajú poriadne zabrať. Naľavo Motrogon, napravo Roh a čakala ma Strihovská poľana. Tu končí cesta automobilistov. Závora ich ďalej nepustí. Ja však pokračujem hore k Morskému oku. Doteraz som od Remetských Hámrov urazil osem kilometrov do kopca. Po celej trase som stretával peších turistov i bicyklistov ako ja. Jedni stúpali hore, iní sa už vracali. Pri pohľade na juh sa otvára prekrásny pohľad na údolie, končiace v Remetských Hámroch. Po krátkej zastávke pokračujem v prudkom stúpaní, po zákrute vľavo, potom vpravo, sa predo mnou otvorila scenéria unikátneho prírodného výtvoru. Morské oko. Je jedným z viacerých prírodných krás Vihorlatu. Jazero má hĺbku dvadsaťpäť metrov. Šírka Morského oka dosahuje 312 a dĺžka 775 metrov. V jeho okolí sa nachádza tridsaťpäť druhov chránených rastlín a vyše dvetisíc druhov bezstavovcov. Vzniklo prehradením údolia po sopečnej činnosti. V jeho krištáľovo čistej vode, v ostatnom období mierne zakalenej, žije rak a vzácne druhy rýb, medzi nimi aj pstruh potočný. Zazrel som tam aj veľké ryby, ktoré som doteraz nikde nevidel. Medzi pospolitým ľudom sa hovorí, že sú to hybridy viacerých druhov rýb. Žiaľ aj tých, ktoré nemajú svoj pôvod v Morskom oku. Nad vodnou plochou, vo výške 1 005 m n. m. sa vypína zaujímavý prírodný výtvor Sninský kameň. Poskytuje panoramatický výhľad na horný Zemplín. Vidno z neho rekreačné stredisko Sninské rybníky, ale aj kontúry Národného parku Poloniny. Po žltej značke som prešiel k Malému Morskému oku. Turistické cesty však zavedú milovníkov prírody aj na samotný vrch Vihorlat. Nedalo mi, aby som sa po zostupe na breh Morského oka nezamyslel nad niekoľkými skutočnosťami. Väčšina turistov, ktorých som stretol na ceste hore, boli Česi. Počul som však aj maďarčinu a nemčinu. Len Slovákov nebolo ani počuť ani vidieť. Pardón, bolo, ale tí mierili do lesa na huby. Prišla mi na myseľ aj malá lesnícka železnica, ktorá kedysi premávala z Remetských Hámrov až pod Morské oko. Príliš rýchlo sme sa jej zbavili. Kým vo svete si takéto "mašinky" vážia a opravujú, reparujú a uvádzajú do prevádzky ako atrakciu pre turistov, u nás po nej ostali len vytrhané koľajničky. Svetaznalí turisti márne čakajú na možnosť občerstvenia po náročnej túre. Pred desiatimi rokmi na parkovisku pod Morským okom fungoval bufet s nápojmi a jedlom. Dnes sa jeho prevádzka nikomu nevypláca. A čo autobusové spojenie na parkovisko? Len aby po privatizácii autobus chodil aspoň do Hámrov. Zarazili ma aj stráne okolitých kopcov. Niektoré partie sú holé, bez stromov. Ostali len holoruby. Aj to je starosť o prírodu? Veď je to chránená oblasť. Cesta dole mi ubehla rýchlejšie. Stačil som si všimnúť, že aj turistické tabule okolo cesty by

František Karaffa, Trebišov

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.