Kostol Svätého Jakuba v Levoči stále ukrýva tajomstvo svojho predchodcu

Levoča Rekonštrukčné práce na kostole Svätého Jakuba v Levoči si vyžiadali odkrytie časti základov z dôvodu vybudovania vysušovacieho kanála. To

umožnilo pracovníkom Archeologického ústavu SAV, pracovisko Spišská Nová Ves, previesť archeologický prieskum základov a pokúsiť sa zodpovedať otázku chronológie stavby kostola. Výkopové práce boli prevedené od základov južnej lode a postupujú k východnej časti až po súčasnú sakristiu. Z dôvodu, že neboli odkryté základy pozdĺž celého kostola, majú výsledky prieskumu len čiastkový význam. Archeológ Mgr. Marián Soják, ktorý viedol prieskumné práce, hovorí: " Ide o pseudohalový typ kostola s prevýšenou loďou a je to jedna z najvýznamnejších architektonických pamiatok nielen na Slovensku, ale aj v rámci strednej Európy. My vlastne doteraz nevieme, aký je architektonický vývoj kostola a kam siahajú jeho prvopočiatky. Ani minulé prieskumy pána Františka Javorského v 80-tych rokoch tieto skutočnosti neozrejmili. V juhozápadnej časti sme odkryli zvyšok murovanej krypty, ktorá zabieha pod základy oporného systému, a teda pochádza z obdobia pred výstavbou kostola. Patrila zrejme k stavbe kostola, ktorého lokalizáciu my dnes jednoznačne nevieme určiť. Podľa Javorského výskumov, najstaršia fáza stavby je pod dnešnou sakristiou. Tá vlastne tvorila presbytérium najstaršieho kostola z poslednej tretiny trinásteho storočia. Keďže výkopové práce, ktoré sme sledovali, siahajú práve k tomuto miestu, nevieme jednoznačne tieto predpoklady dokázať." Základové múry vybiehajú vonku a nelícujú s nadzákladovým murivom, z čoho archeológ M. Soják usudzuje, že stredoveký architekt kvôli proporcii a symetrii stavby robil zásahy priamo na mieste. Okrem už spomenutej krypty, odkryli časť múru, ktorý datujú do 19. storočia ten bol súčasťou neznámej stavby. Pri južnej lodi sa našli zvyšky schodišťa a zaujímavá je aj hrobka z kamenných platní z 15. storočia, avšak tá už bola vykradnutá. Južne od presbytéria sa našli zvyšky kaplnky s tehlovou klenbou, tak isto z 15.storočia. " Zaujímavé sú aj nálezy keramiky z 13. až 15. storočia a medené kovania z drevených rakiev, dokonca so zvyškami látky. Kostená platnička s kruhovými otvormi, ktorá bola pri základoch murovanej hrobky, slúžila zrejme na výrobu gombíkov. Početná je aj novoveká glazúrovaná keramika a množstvo ľudských kostí. Na niektorých sa zachovala zelená patina na podnebí, čo svedčí, že nebožtíci mali v ústach medenú mincu. Našli sme aj striebornú čelenku. Všetky hroby boli poškodené a pri východnej strane sme odkryli kostnicu, čo je miesto, kde sa pietne ukladali kosti nájdené pri prácach okolo kostola." dodáva M. Soják. Výsledky prieskumu sú v súčasnosti pracovníkmi Archeologického ústavu SAV v Spišskej Novej Vsi spracovávané. Už teraz možno konštatovať, že prieskum nedal jednoznačnú odpoveď na postupnosť jednotlivých stavebných fáz výstavby kostola. Túto otázku by pomohlo objasniť odkrytie základov na severnej strane kostola. V prípade, že rekonštrukčné práce si vyžiadajú odkrytie severnej strany, pracovníci archeologického ústavu SAV budú vo výskume pokračovať.