„Len veľká dedina" (Pohľad návštevníka prešovského pohostinstva U Ponča)
Je niečo po 22. hodine, do objektu nenápadne vstupujú mestskí policajti s kamerou a baterkami. Niekoľko minút sa v tichosti obšmietajú okolo budovy, kým konečne otvoria dvere krčmy a vojdú dnu. „Vitajte, už sme si mysleli, že dnes nedôjdete," prebehne hlavami návštevníkov ironická myšlienka. Tí, ktorí si na tento výjav nevedeli zvyknúť, si už pomaly zvykajú.
Sankcie a pokuty - typické pre náš demokratický štát, v ktorom sa „vraj" môže slobodne podnikať. Pravda, aj takto sa dá zaplniť mestská pokladňa. Vývoj, aj keď pomalým tempom (vlastným Slovensku), napreduje. Základy starých budov sú prestavané do nových tvarov a rozmerov, voľné plochy sa rok, čo rok vytrácajú, poprípade upravujú podľa rozmarov vyvolených. A čo my? Kde je naša mladosť? Už vám došlo, už viete, čo vám chceme povedať?! Či si zrazu nikto nevie alebo snáď nechce spomenúť na svoju mladosť? A keď si náhodou spomeniete, odbijete nás zas len tou suchou frázou: „My sme žili ináč, neflákali sme sa po večeroch po baroch."
Áno, žili ste inak. Po skončení školy ste prišli k práci bez hľadania, k slušnému bytu bez potenia krvi. Bývalý režim vám ponúkal určité istoty, a tak ste mohli žiť inak. Krčmy navštevovali potenciálni kriminálnici, ožrani a ľudia neschopní sa prispôsobiť. A tak sa vás ešte raz pýtame: „A čo my?"
Nie je to len problém rodičov, že ich dieťa trávi večery v baroch, je to aj problém súčasnej spoločnosti. Rodič je tu bezmocný, ak nechce byť tyranom a držať dieťa „v zajatí". Kde sa má teda stretnúť s kamarátmi, doma? Keď sa päťčlenná rodina tlačí v dvojizbovom byte. V pivnici? Sadne si zaľúbený pár k fontáne alebo do parku, keď vonku mrzne, a keď práve nemrzne, tak sa ich určite rozhodne niekto prepadnúť? Kde majú hľadať trošku súkromia? Ak je niekto neveriaci, alebo si cestu k bohu iba hľadá, nemá prístup k pingpongovému stolu, stolovému futbalu, nemôže mať večer partičku kociek, šachu alebo kariet v kruhu svojich priateľov. Mal by sedieť doma a vymývať si mozog telenovelami? Chcel by sa kultúrne vyžiť - vypočuť si koncert, ísť do divadla, do kina? Nech sa páči, kde na to však vziať?
Keď sa konečne nájde niekto ochotný nám zorganizovať nejaký koncert, nejakú akciu finančne prístupnú, tak len do 22. hodiny. Myslíte si, že tam všetci v okolí už o 22. hodine spia, či chodia s izolepom na ústach, aby nedajbože niekoho nezobudili? Vitaj demokracia v krajine neobmedzených možností! Komu to vlastne vadí? Vadí to ľuďom v najlepších rokoch, pretože si svoje pivo vypili v krčme cestou z práce a, keďže majú kopu iných problémov existenčného charakteru, nemôžu spať. Vadí to všetkým, že mesto sa rozrastá a jeho centrum už jednoducho nedokáže pohltiť všetkých tých mladých ľudí, ktorí sa večer čo večer vyroja zo svojich domovov z rôznych častí mesta a putujú do centra za účelom, v podstate je jedno akým.
A čo podnik, ktorý je vyhľadávaný mládežou neďaleko centra mesta, v štvrti, ktorá si doteraz nezvykla na vulgárne pokriky fanúšikov Tatrana Prešov vracajúcich sa domov z ligového zápasu, vyčíňanie súperových fanúšikov, ktorých nie raz schladila polícia, džavot spevuchtivých Rómov, vykrikovanie a pospevovanie podnapitých vojakov vracajúcich sa z vychádzky alebo diskotéka v priestoroch hotela Šariš, ktorá si vyhráva do rána... Len krčma je okoliu škodlivá? Sú potrebné návštevy až štyroch príslušníkov policajného zboru po 22. hodine, pokutovanie hostí i majiteľa? To naozaj nemajú závažnejšiu prácu? Obzrime sa okolo seba.
Naozaj je smutné, že polícia slúži len niekoľkým vyvoleným, ktorí ňou manipulujú podľa vlastných životných potrieb a hodnôt, ktoré smrdia totalitou, tak úboho maskovanou kresťanským spolunažívaním a porozumením.
Má toto mesto šancu byť skutočným mestom? Mestom mladých s možnosťami sebarealizácie, ako podnikateľskej, tak aj po kultúrnej stránke? Alebo nás dožívajúca generácia donúti dožiť s nimi s vedomím, že byť mladý a chcieť viac ako len ticho a kľud je zle. Prečo je inde samozrejmá vec u nás dilemou? Dokedy budeme osobné záujmy nadraďovať nad veci verejné? Ešte ako dlho budeme jednou veľkou dedinou na konci sveta...
Igor Klima ml., Prešov
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
