štartovali na pôvodnej trati do sene a späť dve nezabudnuteľné postavy celej maratónskej histórie. Od senzačného víťazstva a rekordu Argentínčana Juana Carlosa Zabalu v roku 1931 uplynulo sedemdesiat rokov, od víťazstva Etiópčana Abebe Bikilu v roku 1961 je už štyridsať rokov...

Na olympijských hrách v Ríme rok predtým sa stal jedným z najväčších prekvapení bosonohý víťaz maratónu. Čierny, neznámy bežec, asketického vzhľadu, uchvátil svojím behom na trase od Capitolu po Via Cristoforo Colombo do Vinitie a späť po Via Raccordo a Via Appia Antica do cieľa pod Konštantínovým oblúkom, kde nenašiel premožiteľa. V žiari reflektorov, pretínajúcich noc 10. septembra 1960, ktoré umocnili emotívnu silu zážitku z dobiehajúcich maratóncov. Po prvý raz sme to mohli sledovať v prenose STV z Hier. Tým víťazom bol Abebe Bikila z Etiópie. Jeho čas 2:15:16,2 h zaznamenal nielen olympijský rekord, ale tiež najlepší svetový výkon v histórii.

Ovácie v hlavnom meste Addis Abebe sprevádzali triumfálnu kolónu, v ktorej pred otvoreným autom s olympijským víťazom viezli na inom leva, živý symbol tejto krajiny pri Červenom mori. Vyznamenanie z rúk cisára Haileho Selassieho a povýšenie patrilo mu súčasne ako členovi jeho stráže. V nadšení Etiópčanov sa premietlo víťazstvo ich reprezentanta v symbolické víťazstvo nad krajinou, ktorej vojská ju v druhej polovici tridsiatych rokov okupovali. Satisfakcia sa zrodila na tom najcitlivejšom talianskom mieste, tam kde pochodovali légie Gaia Julia Caesara dve tisícky rokov predtým...

O štyri roky, 21. októbra 1964 v Tokiu, víťazí opäť Abebe Bikila, opäť v olympijskom rekorde a najlepšom svetovom výkone časom 2:12:11,2 h. Zopakovať prvenstvo na OH v maratóne dokázal ako prvý vôbec.

Medzi týmito dátumami bol ešte jeden a ten sa týkal Košíc. Medzinárodný maratón mieru 8. októbra 1961 vyhral Abebe Bikila a posunul tak Košice medzi svetové maratónske mestá. Dosiahol po sólovom behu iba čas 2:20:12,0 h, lebo ho nik zo súperov neprinútil k zvýšeniu tempa. Na jednej strane bol obdiv desaťtisícov Košičanov popri trati a po prvý raz na štadióne Lokomotívy, na druhej sa premietol vo výtvarné dielo. Jeho autorom bol akademický sochár Arpád Račko, ktorému rok predtým odhalili sochu maratónca. Našiel porozumenie u Bikilu i u jeho trénera Onniho Niskanena.

"Pri sledovaní rímskej olympiády veľmi silne na mňa zapôsobila osobnosť maratónskeho víťaza, etiópskeho bežca Abebe Bikulu. Zaumienil som si, že si ho naportrétujem. Pozháňal som o ňom každý dostupný materiál. Krátky film, ktorý som si nespočetne krát premietal i niekoľko vtedy ešte ťažko dostupných fotografií. Portrét som mal už rozpracovaný, keď som sa dozvedel, že Bikila pobeží i v Košiciach. Keď sa objavil, prenasledoval som ho ako tieň. Tajne som ho pozoroval, fixoval črty jeho tváre do pamäti i do skicára. Až som to nevydržal a nadviazal som s ním kontakt i osobne. Podarilo sa mi dokonca doviesť ho dva razy do ateliéru. Keď prvýkrát zazrel svoj portrét, hoci ešte len rozpracovaný, nevedel pochopiť, ako možno tak verne vystihnúť podobu človeka bez toho, aby sa s ním autor stretol. Jeho prítomnosť bola však na dotvorenie tejto mojej práce neoceniteľná."

Takto popísal autor busty Abebe Bikilu svoju prácu v jednom interview. Dielo sa nachádza vo Východoslovenskom múzeu i v majstrovom ateliéri a naposledy bolo na jubilejnej výstavke v roku 1999 v hoteli Slovan. Treba zdôrazniť fakt, že dielo košického sochára je vernejšie a viac charakterizuje slávneho bežca ako to, ktoré vytvoril etiópsky autor pre jeho pomník v Addis Abebe. Svedčí o tom snímka v časopise Der Leichtathlet. Tam je pochovaný maratónsky hrdina od svojho úmrtia 25. októbra 1973. Ako je známe, po autonehode bol od roku 1969 ochrnutý a ako 41-ročný odišiel navždy. Šport a atletika v ňom stratili predčasne jednu z najväčších hviezd.

Autor: Miroslav Hazucha

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.