jednotkám 3. leteckej základne. Bol to nástup ako každý rok - s tradičnou rozlúčkou, strihaním... a možno aj obavami, čo prinesie najbližších deväť mesiacov. Už to síce nie sú dva roky ako voľakedy, ale vojenčina sa v živote mladých mužov ešte vždy chápe ako určitý prelomový moment.
Bolo to cítiť aj pred bránou 3. leteckej základne v Prešove, kde sa od rána zhromažďovali skupiny chlapcov v doprovode priateľov a priateliek.
"Rozlúčka s civilom bola v poriadku. Až taká klasika, ako tu okolo vidieť, to nebola. Myslím, že sme sa rozlúčili trocha v slušnejšej norme," odpovedal na otázku povolanec Peter Vrabec z Prešova. Jeho priateľka Xénia na otázku o lúčení odpovedala: "Nie je to až také strašné. Po prvom mesiaci bude doma dosť často, takže to nie je až také ťažké."
Bujarejšie správanie sa povolancov, alebo ich sprievodu hlásili pred bránami základne aj zástupcovi veliteľa 3. Leteckej základne pplk. Ing. Tiborovi Bednárovi: "Nešvár našej spoločnosti - alkoholizmus - sa objavuje aj v tento deň. Povolali sme vojenskú políciu, ktorá bude riešiť tento stav, ale inak je v našich silách, aby sme to zvládli. Bohužiaľ, tí, ktorí sú pod vplyvom alkoholu v takej miere, že ich nebudeme môcť prijať, budú musieť najprv vytriezvieť a až potom sa budú hlásiť. Samozrejme, bude to mať následky, pretože oni sú v zmysle branného zákona povinní dostaviť sa k útvaru, u ktorého nastupujú základnú vojenskú službu, v deň určený vojenskou správou." Dúfajme, že to nebude také horúce, ako sa na prvý pohľad zdalo. Predseda prijímacej komisie pplk. Ing. Jozef Jenča uviedol, že v jeho doterajšej deväťročnej praxi na základni mali len jediný prípad, kedy povolanca nemohli prijať v stanovený deň. Rozlúčku s civilom a priateľmi, pri ktorej akosi samozrejme nesmie chýbať alkohol, do určitej miery tolerujú.
Povolancov a ich rodičov v tieto dní asi najviac zaujíma, čo ich vo vojenských útvaroch čaká. "Neočakávam nič. Prácu už mám, len si odkrútiť vojnu. Vojenčina je niečo, čo človek musí absolvovať. Uvidím, čo to prinesie," so stoickým pokojom skonštatoval povolanec Eduard Capek z Prešova, ktorého doplnil Peter Vrabec: "Nezamýšľal som sa nad touto otázkou a v podstate od vojenčiny neočakávam nič. Beriem to ako povinnosť." Predsa len obaja nastupujú k leteckému útvaru, kde by mohli získať nejakú odbornosť, ktorá by sa im mohla zísť aj v civile. "Neviem, ako by sa mohla zísť právnikovi," prekvapujúco zareagoval P. Vrabec. Nuž, držme chlapcom palce...
Po prekročení brány 3. Leteckej základne v Prešove ich čakala prijímacia komisia a pohovory s lekárom i náčelníkom skupiny kultúry a výchovy. Prvý vykonával zbežnú analýzu ich zdravotného stavu, druhý analýzu ich pripravenosti pre vstup do armády a napokon im vystavili základné dokumenty. "Do tejto chvíle je všetko v poriadku. Zatiaľ sme nezaznamenali nejaké vážnejšie zmeny zdravotného stavu od lekárskej prehliadky pri odvode do dnešného dňa," spokojne poznamenal lekár MUDr. Jozef Konečný. Žiadne problémy nezaznamenal ani mjr. Mgr. Ján Popovec: "Napríklad keby bol niekto trestaný a bol by zaradený na funkciu, kde to s jej výkonom nie je zlučiteľné, alebo by došlo k zdravotnému obmedzeniu, potom môžem vydať návrh veliteľovi na zmenu zaradenia."
Povolanci absolvujú 30 dní základného vševojskového výcviku, pri ktorom ich čaká 120 hodín praktickej a teoretickej výuky. Základná vojenská služba na mladého človeka kladie aj zvýšené fyzické a psychické nároky. "Fyzická záťaž, ktorou povolanci musia prejsť, je spätá s psychickou záťažou. To je zmena prostredia a hlavne zmena režimu. Kto je dobre fyzicky pripravený, ten ľahšie znáša aj psychickú záťaž. Žiaľ, z roka na rok fyzická pripravenosť mladých mužov klesá," uviedol svoje poznatky veliteľ výcvikovej roty npor. Ing. Tomáš Baňas.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
