z prvých spomienok sa mu viažu samozrejme k hospodárskym zvieratám.
"Za socializmu mali roľníci povinnosť odvodov voči štátu," vrátil sa A. Bidovský do raného detstva. "Týkala sa každého, kto obrábal pôdu, alebo vlastnil hospodárske zvieratá. Každý sa snažil špekulovať, a tak sa občas do mlieka pridávala voda. Rodičia posielali s mliekom väčšinou deti, a tak som už ako trojročný chodil s kanvicou aj ja."
Takže aj vy ste dokonca už ako dieťa boli zapletený do pančovania mlieka? "(Smiech). Nie, nebolo to pančovanie. Niekedy to skutočne bolo o tom, že bolo obdobie, keď kravky nechodili na pašu a mlieko preto nemalo dostatočnú kvalitu. No a to viete, že najskôr sa kanvica na mlieko musela opláchnuť, a tak tam pár kvapiek vody vždy ostalo... Nestávalo sa mi to často, ale predsa som len párkrát zažil, že mi mlieko nezobrali. Domov som kráčal so zvesenou hlavou, po lícach sa mi kotúľali obrovské slzy a už z diaľky som nariekal nezobrali mi..."
Starému otcovi A. Bidovského najskôr zobrali do družstva ťažné kone a potom aj jeho k tým koňom. Tieto zvieratá A. Bidovskému učarovali, ale hádam ešte viac jeho otcovi, ktorého to chytilo teraz po prekročení 50-tky.
Momentálne v rodine Bidovských nemajú žiadne zviera. Prezident VSŽ totiž verí tomu, že život v byte pre ne nie je to "pravé orechové". "Je vysoko pravdepodobné, že po tom, čo dokončíme náš rodinný dom, budeme mať psíka. Moje dve dcéry majú prehľad o plemenách. Ja však chcem, aby to bol pes, ktorý bude vonku pri dome, žiadne bytové plemeno. Som demokrat, takže mu vytvorím čo najlepšie podmienky. Určite nebude niekde priviazaný, ale bude mať svoj výbeh, jednoducho nechcem, aby mal pri nás 'psí' život."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
