niečo iné, pretože zariadenie som vyvinul špeciálne na zber oplodnených ikier ostrieža spod vodnej hladiny. Týmto chceme chrániť populáciu vzácneho siha marény, naše Štrbské pleso je totiž zrejme jednou z posledných lokalít na svete, kde sih žije vo svojej pôvodnej forme," vysvetľuje Pavol Kráľ z ochranného obvodu Štrbské Pleso Štátnych lesov (ŠL) TANAP a dodáva, že pomocou nehlučného zariadenia, ktoré pripomína vysávač, zozbierali neuveriteľných 539,6 litrov čistých ikier ostrieža. Ak to spočítame, ide o 18 až 20 kusov miliónov ikier! Lesníci však upozorňujú na to, že takýto zber treba robiť niekoľko rokov po sebe, aby aktívny a dravý ostriež tak veľmi neohrozoval ikry siha a jeho mlaď.
"Štrbské pleso je poznamenané človekom vyše sto rokov, samotné zarybňovanie bol tiež umelý zásah. Je veľmi diskutabilné, ktoré druhy rýb by tam mali zostať, ak by sme išli do dôsledkov, tak vlastne žiadne. Lenže proces premeny jazera už tak postúpil, že nemá význam uvažovať o likvidácii tohto života. Výskyt siha marény bol prvýkrát popísaný v roku 1984, pred dvomi rokmi jeho prítomnosť vedci opäť potvrdili, preto sa usilujeme o záchranu tohto druhu aj elimináciou ostrieža," charakterizuje situáciu P. Kráľ, ktorý vody plesa naozaj dôverne pozná, pretože patrí k aktívnym potápačom. Okrem vrtkého ostrieža všetky ryby počas zimy upadajú do istého útlmu, no zatiaľ je voda aj počas zimy dostatočne okysličená a prieluby tu nikdy nerobili. Koniec-koncov, zamrznutú hladinu počas zimnej sezóny križujú bežecké trate, ich presmerovanie bude tvrdým orieškom. Pracovníci ŠL TANAP sa cieľavedome usilujú o obmedzenie negatívneho pôsobenia ľudského faktora, ktorý vedie k postupnej (a nežiadúcej) premene plesa, zámer už dostáva formu projektu. Súčasťou týchto plánov bolo tiež dobrodružné zbieranie ikier, na čo bolo potrebných až 15 ponorov tatranských potápačov. Mimochodom, bystré pstruhy dnes v Štrbskom plese nenájdete, hoci ich kedysi kvôli "fajnšmekrom" lovili priamo pred ich očami a na mieste činu hneď pripravili na drevenom uhlí. Ochranári pochybné praktiky rázne zatrhli, ale pstruhy postupne vyhynuli. Lokalita nemá prítok a bez umelého dosádzania sa neboli schopné samé reprodukovať. Zvyšky padli za obeť dravcom, pochutnali si hlavne šťuky. Na prstoch dnes môžete zrátať aj u detí obľúbené "zlaté rybičky", jalca tmavého sem svojho času doviezli z českých rybníkov. Za týmito prišelcami však P. Kráľa srdce bolieť nebude vysokohorské pleso nie je akvárium.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
