presadzujú tematiky spojené s regionálnymi voľbami. Zúfalo však pritom medzi nimi absentuje tá základná - čo vlastne nové nominácie, resp. kandidáti do nich, zamýšľajú v tej-ktorej dobytej mocenskej vyvýšenine robiť.
To zostáva tajomné napríklad aj po primárkach SDKÚ, z ktorých síce presakujú všelijaké nechutnosti, ale nedozvedeli sme sa stále to, akým projektom presvedčil trebárs Gandl, že by bol v Blave lepším predsedom VÚC ako Bajan. Resp. čím ohúril spredu i zozadu stokrát prečítaný Rajnič, že vyhral nad dynamickejším Pastorom. To a mnoho iného stále netušíme, hoci dva mesiace pred veľkými, PARLAMENTNÝMI voľbami by - každý uzná - vyzeralo akiste absurdné, keby ešte neboli k dispozícii detailné programy kandidujúcich strán. SDKÚ - a tutti quanti - však pevne chcú, aby sme ich 1.decembra volili. Z akého titulu?! Isteže, programy sa zväčša nečítajú. Ale zvyklo byť aspoň slušnosťou sa tváriť, že ich strany majú. Možno by sa rozsvietilo, keby ktosi urobil rýchlu anketu medzi kandidátmi na tému budúcej náplne ich pôsobenia; tvrdíme, že 90% tých, ktorí sa vo veľkom mastia v nominačných hrncoch, nemá ani poňatia, čo je napísané v tzv. kompetenčnom zákone. (Pre spravodlivosť - akúsi stručnú predstavu o svojom "vládnutí" vo VÚC KE zverejnil Rudolf Bauer.)
Absencia programov nie je ani náhodou jediná bizarnosť, ktorá sa trbliece v zrkadle príprav na túto akciu. Strany rozpútali hotové dostihy vo vytváraní koalícií. Dá sa povedať, že všetky energie sa vybíjajú v personáliách a kombináciách. Nezrozumiteľný je iba zmysel, a to občas aj mocenský, týchto manévrov; ak predsa napríklad také KDH na celoštátnej úrovni rok predom deklaruje (pred týždňom), že do parlamentných volieb pôjde iba SAMOSTATNE a nijako inak a rozhodnutie je definitívne, akú filozofiu má jeho manévrovanie v regiónoch?! Keby malo nejakú jasnú predstavu stranícko-mocenského bloku, ktorý mieni odskúšať, tak prosím. Víziou KDH je však opak a regionálne voľby sú jedinečnou príležitosťou, ako vlastné sily naostro testovať. Predvolebná koalícia na krajskej úrovni nemá význam pre stranu, ktorá sa cíti dostatočne silná - na prerozdeľovanie moci a postov sa vytvárajú koalície POVOLEBNÉ. Situačné improvizácie v jednotlivých VÚC robia celú politiku ešte nečitateľnejšou a vnucujú neodvratné presvedčenie, že u všetkých strán je obsahu vysoko nadradené delenie koristi, ktorú si chcú účasťou v akejsi konštrukcii, nech je akokoľvek neprirodzená, predom poistiť.
Pozitívom koalícií by ale mohlo byť, keby sa v koncovke, napriek počiatočným improvizáciám, prevažne vyrysovali politicky prirodzenejšie bloky, ktoré by boli totožné či podobné pre viacero regiónov. Tie by totiž azda naznačovali možnosti rozumného usporiadania po "veľkých" voľbách. Príkladom môže byť trenčianska konfigurácia KDH-SDKÚ-DS, ku ktorej otvorila cestu dohoda na spoločnej nominácii na predsedu VÚC - Anne Záborskej. Skoro rovnaký pôdorys má aj blavácky pokus - KDH, ANO, SMK, DS. Základom bola tiež osoba predsedu - Ľuba Romana. Na absencii SDKÚ v tejto zostave sa ale drasticky ukazuje, akou bariérou sú personálie, mocenská matematika a špeciálne v tomto prípade aj vnútorné problémy v jednej strane.
Absurditu koalícií za každú cenu takto ilustruje druhé blavácke spojenie, ktoré sa kryštalizuje: SDKÚ-Smer. Tieto subjekty majú nielenže pramálo programovo spoločného a ukážkovo narušené vzťahy na najvyššej úrovni, navyše napätie medzi nimi práve teraz graduje. Ficova myšlienka pretlačiť cez parlament (s podporou HZDS, SNS a SDĽ) referendum o privatizácii SPP vyvolala v SDKÚ doslova zdesenie, keďže prípadný úspech môže politicky položiť vládu (bez SDĽ to nejde), o ekonomických dopadoch na hradenie štátneho dlhu a dôchodkovú reformu nevraviac. Bratislavský šéf SDKÚ Vavrík a kandidát na predsedu VÚC Gandl však so Smerom nemajú najmenší problém. Ide totiž o nové rozdelenie moci a nové kariéry, čo všetko regionálne voľby sľubujú.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
