všetko preto, aby som sa s tými, ktorí si naň robili nároky, vysporiadal," vyhlásil v záverečnej reči František I. z Košíc-Kavečian.
Tento 45-ročný muž obžalovaný z trestného činu podvodu, stál pred senátom Krajského súdu v Košiciach v priebehu štyroch mesiacov už po druhý raz. V júni tohto roku ho súd spod obžaloby prokurátora oslobodil, no na základe odvolania prokurátora, Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok zrušil a vrátil na nové rozhodnutie. V jeho intenciách bol František I. uznaný vinným, nie však z podvodu, ale z trestného činu poškodzovania cudzích práv.
Dopustil sa ho tým, že v júni 1995 požiadal notárku JUDr. Evu P. o vydanie osvedčenia o tom, že je oprávneným držiteľom nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území Košice-Východ. Išlo o ornú pôdu vo výmere 7116 metrov štvorcových a ďalšiu pôdu vo výmere 757 metrov štvorcových. František I. pred notárkou tvrdil, že obidve parcely označené v geometrickom pláne Katastrálneho úradu v Košiciach, ktorý si dal vypracovať, užíval jeho dedo Juraj I. už od roku 1954. Zdôraznil, že dedo mu ich daroval v roku 1973 a on ich odvtedy užíva, ako vlastné. Na základe uvedených skutočností, podľa zákona č.293/1992 Zb, mu notárka formou notárskej zápisnice vydala osvedčenie, že je vlastníkom uvedenej pôdy. Oznámenie o tomto osvedčení viselo na vývesnej tabuli v Kavečanoch povinných 60 dní. Po ich uplynutí František I. predal pozemky košickej firme Soll-R. s.r.o. za 3 735 200 korún. Potom sa začali hlásiť a dožadovať svojich podielov spoluvlastníci uvedených nehnuteľností…
"Nik z nich sa v uvedenomn termíne neozval. Pokúšal som sa zorganizovať niekoľko stretnutí, aby sme veci spolu vysporiadali, ale zakaždým to na niečom stroskotalo. Raz na tom, že nik neprišiel, inokedy odmietali prevziať úhradu, ktorú som im ponúkal," hájil svoju česť obžalovaný.
Trval na svojom, že nikoho nechcel oklamať a celé jeho snaženie malo len jediný cieľ vysporiadať sa so všetkými, ktorí nejakým spôsobom participovali na tridsiatichtroch dvadsaťosminových podieloch z pôdy, ktorá bola v hre.
"Spolu so sestrou Jolanou som po smrti môjho otca zdedil časť lúky, ktorá je predmetom sporu. O tom, že je tá lúka predaná, som sa dozvedel od suseda, s ktorým bývame na tej istej ulici. Ja som sa zúčastnil len jedného stretnutia ohľadom predaja lúky, ale k žiadnej dohode na ňom nedošlo," uviedol pred mužmi v talároch Jozef I.
Obžalovaný tvrdil, že každému z podieľnikov ponúkal 100 050 korún. To sa však nestretlo so všeobecným súhlasom. Niektorí totiž zatávali názor, že o peniaze, ktoré František predajom pôdy získal, by sa mali podeliť v oveľa užšom kruhu. A nielen to, vyčítali mu, že pre seba chcel viac.
"Keď som to, čo si nám ponúkal, prerátal na počet spoluvlastníkov a odrátal od toho tvoj podiel, ostalo mi visieť temer pol milióna. Takže ty si fakt myslíš, že by sme súhlasili s tým, že si ho strčíš do vrecka?" vmietol do očí obžalovanému výčitku Ján D.
Argumenty Františka I., že z uvedenej sumy musel zaplatiť temer 200 tisíc daň za prevod nehnuteľnosti a tiež uhradiť platby právnikom, spolupodieľnikov nepresvedčili.
"Ja som tie pozemky získal na základe darovacej zmluvy. Dedo v nej uviedol, že sú len moje a nikoho druhého. O tom, aká je ich skutočná hodnota, som nemal ani len potuchu. A záujemcov o ne som tiež nevyhľadával ja. Nechcel som sa ani obohatiť. Tým, že som šiel za notárkou kvôli osvedčeniu, som sledoval len jedno chcel som upresniť svoje vlastnícke právo k darovanej nehnuteľnosti. Neurobil som nič zlé, akurát som využil zákonné možnosti o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k uvedenej pôde," povedal na svoju obranu obžalovaný.
Nie bez zaujímavosti je tiež skutočnosť, že podľa znaleckého posudku bola hodnota pôdy pred jej predajom vypočítaná v zmysle paragrafu 15, ods. 5, Vyhlášky č. 265/93, podstatne nižšia. Meter štvorcový stál 3,70, takže celková hodnota ornej pôdy činila 29 130 korún. Cena ornej pôdy vo výmere 4669 metrov štvorcových stúpla ku dňu jej predaja tým, že sa predávala ako pozemok určený na stavbu. Vyjadrené v číslach 800 korún za meter štvorcový, teda dokopy išlo o 3 milióny 735 tisíc korún.
Z listinných dôkazov, ale aj z niektorých svedeckých výpovedí bolo zrejmé, že predaj pozemkov na výstavbu čerpacej stanice iniciovali majitelia firmy Soll-R. Prostredníctvom svojich právnych zástupcov vyhľadali obžalovaného a snažili sa čo najrýchlejšie zabezpečiť ich kúpu. Keby si spoluvlastníci sporných pozemkov boli včas uplatnili svoje reštitučné práva, dnes mohli byť všetci spokojní. Urobili to však až potom, čo sa dozvedeli o ich predaji…
Senát Krajského súdu v Košiciach spoluvlatníkom nehnuteľností ich vlatnícke práva neuprel. Ako však zdôraznil predseda senátu, rozsúdiť ich spory je vecou občiansko-právneho, nie trestného konania. Františka I., ktorého v súvislosti so získaním notárskeho osvedčenia uznal vinným z porušovania cudzích práv, "odmenil" pätnásťtisícovým peňažným trestom. Pre prípad, že by uvedenú sumu nezaplatil, uložil mu aj náhradný trest - mesiac za mrežami. Rozsudok nie je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
