Predpoveď, ktorá tvorí titulok článku, pochádza z Lichardovho kalendára a je "napasovaná" na mesiac október.
Pozrime sa, čo hovorí storočný prorok. Tento mesiac má vo svete rôzne mená. Nemci si ho pomenovali Vogelmonat - vtáči mesiac. A to preto, že okrem poľovačiek na divú zver chytal človek jarabice, bažanty a z nich si pripravoval jesenné pochúťky. V inom kraji zase volajú október Weinmonat. Aj toto pomenovanie vzniklo podľa práce, ktorá je v tomto mesiaci vo vínorodom kraji najrozhodujúcejšia. Október je typický jesenný mesiac s rannými hmlami, očas i s dlhými jesennými dažďami. Koncom októbra strašia už aj prvé mrazy. Ak v októbri padá lístie zo stromu, prorokuje sa budúci rok úrodný. Október býval aj mesiacom rôznych ochorení. Preto starí doktori radia zvlášť sa šetriť, a to najmä ak ide o obličky, pečeň, žlčník, ale aj pohlavné orgány. Odporúčajú jesť veľa ovocia a zeleniny a hlavne vajec a mäsa. K tomu všetkému treba aj mladé víno vychutnávať, ale s mierou, lebo práve nemierne pitie mladého vína zaviní mnohé zo spomínanýh ochorení.
Poznatky, týkajúce sa priebehu októbra počas mnohých desaťročí, priradili kronikári k jednotlivým menám v kalendári. Napríklad pri mene František (4. 10.) nájdeme - Husacinka k hodom, pri Slavomíre (10. 10.) - Častné ranné hmly, poznámku Medveď už v brlohu priradili k Maximiliánovi (12. 10.), Veselo vo vinici je na Hedvigu (17. 10.), alebo Deň sa ešte kráti charakterizuje Kláru (9. 10.).
História zaznamenala aj extrémné a vrtošivé októbrove počasie v jednotlivých storočiach. Zatmenie Slnka zažili naši prapredkovia l. októbra 1154 a Slnko vraj svietilo celý deň iba ako Mesiac. Na deň sv. Františka - 4. 10. 1468 už napadal sneh, ktorý polámal veľa stromov a aj ovocie poničil. Ďalšie zatmenie Slnka - 6. 10. 1241 trvalo od 6.00-9.00 hodiny. Ľudia zazreli na oblohe hviezdy a nazdali sa, že sa tak náhle priblížil večer. Začali sa modliť a prorokovali veľmi zlé časy. V tom roku Tatári vpadli do Uhorska, Ruska a Poľska, Sliezska a na Moravu. Veľmi dobré počasie však bolo 17. 10. 1512, keď druhýkrát rozkvitli stromy a v lesoch sa urodili jahody. Teplo vraj vydržalo až do 10. decembra. Naopak, 28. 10. 1135 prišli priam katastrofálne búrky, ktoré prešli celou krajinou. Nárazy vetra boli také silné, že v mnohých mestách zrútil víchor kostolné veže.
Autor: mku
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
