rozmnožujúca sa enkláva rómskeho obyvatelstva systematicky riedi lesy nielen v okolí obce. Na vytvorenie si reálneho obrazu o stave hranovnického chotára stací zájst na Babku, alebo zablúdit k nedalekému Brehu. Najmä druhá menovaná lokalita už ani náznakom nepripomína les.
Združenie bývalých urbarialistov, ich dedicov a obyvatelov obce Hranovnica, vzniklo tesne po nežnej revolúcii ako vôbec jedno z prvých vo vtedajšej CSFR. Momentálne má okolo 780 clenov a lesné plochy v ich správe zaberajú takmer 700 hektárov. Podla terajšieho predsedu združenia Martina Benku (na snímke), sa však fenomén nelegálneho výrubu stromov rozmohol až v druhej dekáde devätdesiatych rokov. "Za bývalého režimu mali takmer všetci Rómovia z obce prácu. Do lesa chodit nepotrebovali. Postupne, ako sa zhoršovala ich sociálna situácia, zacali prichádzat do lesa a rúbat bez povolenia to, co im nepatrilo," objasnil nám problém predseda urbárnikov. Ked Rómovia zistili, že im za krádež dreva v podstate nic nemôže stat, ešte viac sa osmelili. Podla M. Benku, absolútna anarchia nastala zhruba pred troma rokmi. Ak dovtedy Rómovia používali drevo výlucne pre vlastné potreby, v ostatnom case im k sociálnym dávkam pribudli aj "tržby" z predaja dreva. "Normálne podnikajú. Drevo predávajú za minimálne ceny a kazia ostatným kšeft," tvrdí predseda združenia. Nakradnuté drevo im paradoxne pomáhajú odvážat ich "bieli" spoluobcania z obce. Máloktorý obyvatel osady má totiž k dispozícii nákladné auto. "Vylucujem, že by mohlo íst o našich clenov, takisto vylucujem to, že Rómov niekto organizuje," odmietavo zakýval hlavou predseda združenia.
Obvodné oddelenie Policajného zboru v Hranovnici v tomto roku dosial zaznamenali pät prípadov krádeže dreva. V troch prípadoch išlo o trestný cin a dva prípady sú vedené ako priestupky proti majetku. Policajné štatistiky jasne potvrdzujú, že Hranovnica patrí v rámci okresu Poprad k oblastiam s najvyšším výskytom tohto druhu trestnej cinnosti.
Urbárnici tiež podotýkajú, že s odstupom niekolkých rokov sa aj Rómovia znacne zmechanizovali. Sekery vymenili za motorové píly. Taktiež sa už neuspokoja s tým, co ostane. Vytínajú najlepšie kusy a to tak, že zo zeme vytrcajú vyše metrové kýpte. Istú ochranu zabezpecujú lesníci, ktorí sú zároven clenmi lesnej stráže. Všetko sa ustriehnut nedá. M. Benko však tvrdí, že nelegálny výrub sa rozmohol práve po tom, co angažovali lesnú stráž. Nepomohlo ani angažovanie Rómov na lesných prácach. "Dopadlo to tak, ako by ste pustili capa do záhrady. Obzreli si najlepšie kusy a potom išli na isto," kýva rukou predseda. Urbárnici sú vo vycíslovaní škôd velmi opatrní. Aj podla velmi triezvych odhadov prichádzajú rocne o takmer 400 tisíc korún. "V minulom roku sme mali sedenie za úcasti zástupcov urbariátu, okresného úradu, obce a Štátnych lesov TANAP-u. Navrhli sme, aby sa im siahlo na sociálne dávky. Cast z nich by na seba prevzala obec, ktorá by im z týchto penazí rozdelovala drevo. Pre obecný úrad by to bola velká zátaž. Myslím si, že kým sa nepristúpi k tvrdším financným postihom, nezmôžeme nic," dodal na záver M. Benko.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
