že "odplata" USA bin Ládinovi a Afganistanu, ktorá bola "na spadnutie" už bezprostredne po atentátoch, práveže mešká.
"Na spadnutie" je vojenská kampaň vraj až v týchto dňoch či dokonca hodinách. (Aj keď nízkopočetné výsadky elitných jednotiek USA a Británie, ktoré majú za úlohu vypátrať a lokalizovať skrýše teroristov, už pod Pamírom údajne dva týždne operujú.) V utorok nastala historická chvíľa: Prvýkrát v existencii NATO bol aktivovaný legendárny článok 5 Washingtonskej zmluvy, ktorý hovorí o tom, že napadnutie jednej krajiny aliancie pokladajú signatári za útok proti celej organizácii. Deklaratívne-politicky k aktivácii došlo vlastne už 14. septembra, účinnosť ale bola podmienená predložením dôkazov zo strany USA o tom, že útoky proti WTC a Pentagonu boli vedené zo zahraničia. To sa začiatkom týždňa naplnilo - predstavitelia USA poskytli centrále NATO údajne nevyvrátiteľné fakty o prepojení atentátnikov s organizáciou Bin Ladína Al Kajdá. Veríme, hoci dôkazy sú zatiaľ prísne utajované. Veď je naozaj nepredstaviteľné, že by špičky 19 demokratických krajín začali hromadne blufovať.
Výzvy niektorých politikov i komentátorov, aby sa aspoň niektoré dôkazy časom zverejnili, však majú svoje hlboké rácio; beží o podporu verejnosti, ktorá bude v prípade dlhodobejšej akcie veľmi potrebná. Treba si uvedomiť jeden rozmer, ktorý mnohým uniká: Schyľuje sa k zásahu najmocnejšej a najbohatšej krajiny sveta proti najchudobnejšej. A pokiaľ dôjde k humanitárnym katastrofám, čo napokon v Afganistane už je, nevraviac ani o civilných obetiach, étos spravodlivého trestu môže začať veľmi rýchlo vyprchávať. Už dnes rôzni skeptici, pacifistické hnutia i ľavica varujú pred "vietnamizáciou" konfliktu.
Tomuto uvažovaniu nahráva i fakt, že práve v Afganistane krvácali svojho času Rusi ešte omnoho výdatnejšie, ako Američania vo Vietname. Tu však aj porovnávanie oboch intervencií, ktoré zase prichádza - zbytočne a hlúpo - do módy, musí končiť; vo Vietname išlo o pomoc prozápadnej vláde na Juhu v boji proti komunizmu, v Afganistane o komunistickú agresiu. Sú to odťažité histórie, je žiaduce však aj na Slovensku na takéto paralely reagovať, keďže sa premnožujú, a nielen od "expertov" typu Malíkovej. V súvislosti s našim záujmom o pozvánku do NATO sa totiž v nasledujúcich mesiacoch môžu ukázať ako významné aj ratingy podpory obyvateľstva afganistanskej kampani - a nie je ani podstatné, či jej vojenskú zložku potiahnu iba USA s Britániou, alebo sa zapojí celá aliancia.
To zrýchlenie svetových udalostí, iniciované 11. septembrom, sa práve v tomto bode bytostne týka aj Slovenska. Doslova senzáciou je včerajšie vyhlásenie ruského prezidenta Putina, že Moskva môže prehodnotiť svoj postoj k rozširovaniu NATO, ak jej bude umožnené podieľať sa na tomto procese. Teda vývoj, ktorý analytici opatrne predvídali v horizonte rokov, sa zrazu priblížil na dohľad. Priame členstvo Ruska v NATO je zaiste zatiaľ neaktuálne, ale široká podmienka "podieľania sa na procese" nie je nič takého, čomu by sa aliancia práve v tejto situácii veľmi bránila. Naopak, na úzku spoluprácu s Ruskom, najmä v spravodajskej rovine, je dokonca odkázaná.
Signálu od Putina sa zaiste najväčšmi radujú v pobaltských štátoch. Ale i pre nás znamená ruský obrat podstatné zvýšenie nádejí, že o rok pozvaní budeme. Niektorí optimisti síce už hneď po útoku na USA naznačovali, že táto tragédia rozširovaniu skôr pomôže ako ublíži, žiadny z nich však asi nepredpokladal, že prekvapenie príde práve z tejto strany. Samozrejme, vážny háčik sa ešte môže skrývať v ruskej požiadavke, aby aj Západ radikálne prehodnotil svoje politické stanoviská k čečenskej kríze. Keďže však je popri brutálnom vedení vojny ruskou stranou pravdou aj fakt, že v Čečne operujú bin Ládinovi ľudia, nejaký kompromis sa asi nájde.
Na úsvite afganistanskej kampane pre Slovensko zostáva v platnosti formula, prvýkrát vyslovená v čase kosovskej akcie a zopakovaná hneď po 11. septembri: Ako nečlen NATO sa musíme správať tak, akoby sme už členmi boli. Nemala by to však byť iba číra vypočítavosť, ale najhlbšie vedomie, že vo vojne proti terorizmu ide aj o našu slobodu a bezpečnosť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
