regiónom Poprad-Tatry. Podarilo sa mu udržať celistvosť Tatranského národného parku (TPR) a až do svojho odvolania z funkcie riaditeľa organizácie účinne čelil miestnym podnikateľským skupinám usilujúcim sa o prienik na teritórium národného parku. Pri jeho ekologicky zameraných aktivitách sa mu dostalo audiencie aj u pápeža Jána Pavla II. Dr. Wojciech Gasienica-Byrcyn si za svoje aktivity vyslúžil ocenenie Lesoochranársky čin roka 2000, ktoré prevzal včera v Poprade z rúk zástupcov nadácie Zelená nádej.
Laureátom súťaže o Lesoochranársky čin roka 2000 sa stal Poliak Dr. Wojciech Gasienica-Byrcyn (na snímke). Cenu si prevzal včera v Poprade. Nadácia Zelená nádej so sídlom v Tulčíku vybrala tohto muža, ktorý ešte prednedávnom ako riaditeľ Tatranského národného parku - TPN (poľská obdoba TANAP-u) razantne vystupoval proti organizovaniu zimných olympijských hier na území poľských Tatier a nesúhlasil ani so spoločnou poľsko-slovenskou kandidatúrou. Za jeho postoje ho ostro kritizovali tamojší vládni činitelia, čelil nátlaku štátnych úradníkov i lyžiarskej lobby. Pred mesiacom bol po 12 rokoch zo svojho postu odvolaný.
"Stalo sa tak vďaka enormnému politickému tlaku, ktorý vyvinuli silné finančné skupiny usilujúce sa o naštartovanie podnikania na území národného parku. Zrejme som bol najväčšou prekážkou ich aktivít a preto som musel odísť. Verím však, že súčasná poľská legislatíva nedovolí zničiť náš národný park," konštatoval W. Byrcyn a dodal, že ani verejná mienka v Poľsku nie je priaznivo naklonená devastácii chránených území podnikateľskými aktivitami.
Dlhoročný šéf TPN, ako tvrdý odporca komercionalizácie severných tatranských svahov, nekompromisne vystupoval aj proti snahe o zvýšenie kapacity lanovky na Kasprov vrch, ktorý tvorí hranicu medzi Poľskom a Slovenskom. Podľa jeho slov, týmto počinom by sa výrazne a hlavne nežiadúcim spôsobom rozšírili stavebné a športovo-turistické aktivity v celej prihraničnej oblasti. Svoje postoje pri obhajobe zachovania čistoty Tatier častokrát prezentoval na pôde mimovládnych organizácií a prihováral sa dokonca aj u pápeža Jána Pavla II. Poľská finančná lobby však argumentuje tvrdením, že národný park nemá patriť kamzíkom a svišťom, ale samotným Poliakom a preto bol šéf národného parku odvolaný.
"I keď sú v Tatrách na oboch stranách hranice dva národné parky, spoločnými silami sa nám podarilo vytvoriť jednotnú biosférickú rezerváciu. Jej existencia bola hlavným argumentom proti snahách niektorých skupín o zorganizovanie zimných olympijských hier," tvrdí W. Byrcyn a dodáva, že za úspech považuje tiež udržanie celistvosti TPN. A to aj napriek tomu, že roky musel čeliť snahám o "odkrajovanie" z jeho územia. "Nepustili sme ani meter štvorcový. Práve naopak, podarilo sa nám rozšíriť teritórium parku asi o 70 hektárov," uviedol ďalej a dodal, že organizácia spravujúca národný park disponuje s rozpočtom, z ktorého až tri štvrtiny pochádzajú z vlastných zdrojov, ktorými sú predovšetkým predaj dreva, vstupeniek, príjmy z parkovísk a licencií horských vodcov.
Ako uviedol na záver, TPN na poľskej strane štátnej hranice považuje aj po svojom odchode za životaschopnú organizáciu. Zároveň však vyslovil znepokojenie nad situáciou na Slovensku. "Pred desiatimi rokmi som si hovoril, kedy my dosiahneme takúto vysokú úroveň? Mal som šikovného námestníka, absolventa vysokej školy lesníckej vo Zvolene. A dnes? Na jedno území súperia dve organizácie o to, ktorá bude mať hlavné slovo," dodal W. Byrcyn
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
