inštalovať v metropole Spiša pamätník na počesť Milana Rastislava Štefánika. Spoločný a predsa diferencovaný zámer sa však minul účinku a mesto i Matica sa ocitli v pozícii rivalov. Každý po svojej linke zadal zhotovenie pamätníka inému autorovi. Aj keď úmysel bol pôvodne jeden, sochy dve - každá od iného autora. Posledné slová primátora mesta však nasvedčujú tomu, že obe inštitúcie spoločnú reč predsa len nájdu. "Keď sme prišli s maketou za primátorom, povedal nám, že musí zvolať komisiu. My sme nechceli nič viac, len súhlas, aby nám mesto pridelilo kúsok pozemku, o ktorý sme žiadali. Šlo o lokalitu pred Evanjelickým kostolom v Spišskej Novej Vsi. Potom mesto vypísalo verejnú súťaž po tom, čo sme my svoj pamätník prezentovali. Po neúspešných rokovaniach aj iniciatívach pána Markuša, ktorý sa osobne s primátorom mesta stretol, sme sa nakoniec rozhodli, že v krajnom prípade ostane reliéf u nás, v interiéri objektu Matice slovenskej. Rozhodnutie mesta nás prekvapilo a zarazilo," uviedla riaditeľka Matice slovenskej v Spišskej Novej Vsi Mgr. Ružena Dorčáková. Faktom dnes ostáva, že zatiaľ čo hodnota komorného diela na počesť Štefánika spišského sochára Ladislava Kacvinského, ktorému zadala úlohu matica, sa pohybuje vo výške 850-tisíc korún, predpokladaná cena miléniového diela architekta Ing. Gája, ktoré vyšlo ako víťazné z verejnej súťaže, sa v tom čase pohybovala vo výške 2, 6 milióna. Dnes sa jej hodnota rastúcimi cenami materiálov a infláciou predražila na neuveriteľných 4, 5 milióna korún. "Vnútorne ma veľmi trápilo, že tu kvôli tejto veci nastalo pnutie. Keď vyšla táto iniciatíva z matice, mesto ju samozrejme podporilo. Keď doniesli maketu na radnicu, necítil som sa byť odborníkom, aby som ju hodnotil. Nemyslím si, že by aj mestské zastupiteľstvo bolo natoľko fundované, aby to vedelo posúdiť. Na zastupiteľstve som predniesol, aby sa vybralo päť miest, kde by bolo možné Štefánika umiestniť. V dobrej viere, aby to bolo čo najtransparentnejšie, aby nás história neodsúdila, som rozhodol o vypísaní súťaže, aby sa do nej prihlásil každý, kto disponuje nejakou inšpiráciou. Na moje sklamanie sa tí, ktorí túto ideu mali, do súťaže neprihlásili. Tým sa situácia skomplikovala a my sme boli nútení súťaž vyhodnotiť," argumentuje primátor mesta Ing. Karol Mitrík. Nadčasové dielo Ing. Gája nepovažuje za zlé, skôr nadčasové. Mesto sa však podľa jeho slov dostalo do patovej situácie a ako vraví K. Mitrík, v tomto čase nemá 4,5 až 5 miliónov korún navyše. Pôvodná úvaha znela realizovať pamätník na etapy, ale ten sa ukázal ako nereálny. "Rozhodli sme sa, že to urobíme buď jedným vrzom alebo nič. Na júnovej mestskej rade som sa zaviazal, že sa spojím s odborníkmi a dám posúdiť, ktorý pamätník je výhodnejší. Bola to vtedy naivná predstava aj z mojej strany a dozvedel som sa, že v prípade pánov Gája a Kacvinského ide o dva úplne odlišné, neporovnateľné štýly," konštatuje primátor. Dodáva, že napokon sa mu podarilo poslancov presvedčiť. "Povedal som im, aby sme neboli ako naši predkovia, pretože pán Hurný vytiahol materiál historika Ivana Chalupeckého o tom, ako sa rodil pôvodný Štefánik, že šlo o nechcenú sochu. Keďže Štefánika chceme v meste mať, považujem za hlúposť, aby sme sa na takejto veci preli. Povedal som si, že je lepšie mať malý pamätníček ako žiaden, pretože čas uteká a dejinné udalosti treba mladým pripomínať," hovorí K. Mitrík. V súčasnosti je záujmom iniciovať dohovor a mestské zastupiteľstvo umiestnenie pamätníka pred Evanjelickým kostolom odkleplo. Uznesenie k veľkému pamätníku, od ktorého mesto zatiaľ ustupuje, zatiaľ zrušené nebude. Ako vraví K. Mitrík, mesto bude mať možno v budúcnosti na jeho kúpu dostatok financií. "Za tento pamätník, ani za akademického sochára L. Kacvinského sa určite hanbiť nebudeme, pretože ten čosi vie. Preto verím, že pamätník bude," dodáva. Nakoľko bol v čase vyhlásenia súťaže pamätník L. Kacvinského takmer vo finálnej podobe, matica sa do súťaž
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
