podľahli svojim súperkám. Pravda, žiada sa zdôrazniť, že v ostatných troch dueloch mali Prešovčanky výhodu domácej palubovky v hale na Nábrežnej ulici. Napriek tomu je to bilancia solídna. Aj preto, že ku trénerskemu žezlu v HK Prešov prišli dvaja noví muži, ktorí dovtedy s hádzanárkami príliš do činenia nemali. Na lavičku prešovských prvoligových žien zasadli Peter Kakaščík, odchovanec mužskej hádzanej v Tatrane Prešov, reprezentant a neskorší legionár vedno s bývalým spoluhráčom z Baštovej Gabrielom Káňom. Brankára a pivot pri kormidle ženského tímu.
"Až taká novinka to pre mňa zase nie je," namieta niekdajší skvelý gólman Peter Kakaščík. "Na sklonku kariéry kedy som pôsobil v Rakúsku, som mal popri hráčskych povinnostiach na starosti ženské družstvo hrajúce v tamojšej regionálnej súťaži."
Ako na vás vlastne prišli funkcionári z Nábrežnej?
"Funkcionári HK Prešov ma oslovili ešte v máji tohto roku. Povedali mi hneď jasne, že na trénerskom poste chcú nejakú zmenu, lebo dosť dlho sa v klube "točili", či zaskakovali skoro tí tréneri. Radi by vraj túto funkciu stabilizovali."
Privolili ste vtedy na spoluprácu hneď?
"No nie, pochopiteľne, nejaký čas naše rozhovory trvali. Nie však dlho."
Kládli ste si v tej súvislosti konkrétne podmienky?
"Kládol. Predostrel vlastne jedinú. Aby som na prácu v novom prostredí mal rovnocenného kolegu na lavičke. Nakoniec som sa dohodol s G. Káňom. Nik z nás nie hlavný tréner ani asistent. Obaja rovnakým dielom zodpovedáme za spoločnú robotu. Naviac, hádzanú robíme obaja popri svojom zamestnaní, a vieme sa takto vhodne dopĺňať, v prípade potreby zaskakovať."
Pri pohľade na aktuálne postavenie v prvoligovej tabuľke spolupráca novej trénerskej dvojice v hale na Nábrežnej ulici prináša ovocie v podobe výsledkov.
" V prvom rade sa nám podarilo v spolupráci s vedením klubu stabilizovať káder. To sa prejavuje i na tréningovej účasti dievčat. Je nás pätnásť, šestnásť a s tým sa už dá robiť. Na ďalekosiahlejšie závery je príliš zavčasu. Súťaž sa iba rozbieha. Naviac, trikrát sme hrali doma. Nie tak tie výsledky, ako skôr ohlasy, ktoré počúvam od fanúšikov i iných hádzanárskych odborníkov, napĺňajú optimizmom i chuťou ďalej s týmito hráčkami pracovať. Škoda len, že v doterajších štyroch dueloch sme nemohli z rôznych príčin nastúpiť v plnej sile."
Aké ambície postavilo pred vás vedenie HK Prešov?
"Z hľadiska perspektívy, v tejto sezóne skončiť do šiesteho miesta alebo inak povedané, vyhnúť sa starostiam so záchranou."
Je v schopnostiach súčasného kádra tieto ciele docieliť?
"Žiada sa najprv povedať, že disponujeme na prvoligové ženské pomery až príliš mladým kádrom. Veď v základnej zostave hrávajú dve sedemnásťročné dievčatá. Napriek tomu ide o talentované hráčky, ktoré majú reálne predpoklady ambície klubu naplniť. Do kádra sa po určitej odmlke vracia po vleklom zranení Priščáková a najnovšie pribudla i krídelníčka Pribišová. Konkurencia teda narastá a to je dobrý signál. Len aby sa nám vyhýbali zranenia."
Zajtra cestujete do Žiliny, ktorá bez bodu nateraz uzatvára prvoligový pelotón...
"Toto konštatovanie zvádza k tomu, že na palubovke tohto súpera by sme mali vyhrať. Proti tomu by samozrejme nik z nás nič nenamietal, no i domáce urobia zrejme maximum, aby konečne zabodovali. I z tohto hľadiska nás čaká nesmierne ťažký zápas. Zatiaľ sme v tabuľke tretí a po prvej časti súťaže by nám takéto postavenie svedčilo. To by bolo z našej strany i určitým ocenením snahy predstaviteľov klubu M. Beňa a J. Novického stabilizácie pomerov v hale na Nábrežnej ulici v Prešove."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
