Troliga. Aj keď je benjamínkom Lietajúcich koňov, na ľade vyčnieva predovšetkým svojou urastenou postavou, solídnou streleckou bilanciou a na mladý vek i patričným herným rozhľadom. A to v prvoligovom mužstve sa udomácnil len v tejto sezóne. Bol skok ku seniorom pre vás ťažký?
"Veruže bol. Na druhej strane som mal asi to šťastie, že som sa dostal do dobrej hokejovej partie, medzi dobrých hokejistov. Pomerne rýchlo sme si vzájomne na seba zvykli a myslím, že nám to ide spoločne celkom dobre." Pravdou je, že v minulej sezóne ste popri takej hokejovej osobnosti akým Igor Liba je, k seniorskej súťaži trochu privoňali. V tejto hrávate už pravidelne. Aké boli vaše prvé zistenia na ľade medzi staršími hokejovými kozákmi? "Čo sa týka rýchlosti a dôrazu, trebárs v porovnaní s takou juniorskou ligou až taký markantný rozdiel som nepobadal. Zato však v hokejovom myslení, prehľade, chytrosti, nápaditosti kombinácií, to je už medzi seniormi iné." Ktorý zo štýlov viac vyhovuje vášmu hokejovému naturelu? "Už aj s ohľadom na moju postavu, nie som nejakým výbušným korčuliarom. Pravdupovediac, technický hokej, rozmýšľanie na ľade, to mi viac sedí." Vaša postava by vás azda predurčovala byť pre súperov postrachom hlavne v osobných súbojoch pred bránkami, či pri mantineloch. Vy sa ale v nich veľmi nevybíjate, skôr pútate prácou s hokejkou, gólovou produkciou a ako ste ukázali i v poslednom domácom súboji s Topoľčanmi, tiež finálnou prihrávkou v rozhodujúcich okamihoch stretnutia. Takže agresívny hokej vám azda tak nevonia? "To sa o mne tvrdiť nedá. V minulej sezóne som bol v doraste najtrestanejším hráčom. Nie preto, žeby som hral zákerne. Skôr preto, že som poväčšine nad spoluhráčmi vyčnieval. Tým pádom tých, postavami nižších, častejšie zasahoval lakťami. Po prechode do seniorského áčka je to iné a naviac, tréner Hovorka ma v tomto smere dosť krotí. A pre môj hokejový rast je to určite lepšie, ako trebárs často vysedávať na trestnej lavici. Na robenie poriadku v prípade nejakých šarvátok máme v mužstve iných hráčov..." V mládežníckych kategóriách ste v Prešove začínali na poste obrancu, v doraste a za juniorku hrávali zase na krídle. Nuž a teraz ste vedúcim druhej formácie prešovských Lietajúcich koňov. "Faktom je, že okrem brankárskej klietky som hral už na každom poste. Myslím, že je to dobré. Hráč je v takomto prípade podľa mňa všestrannejší. Hrať v strede útoku, to sa mi pozdáva. Zodpovednosť je však rovnaká ako na každom inom v tíme." Okrem toho, že stabilne hrávate za prvoligový tím, v stredy a soboty, poprípade v nedeľu, kedy seniori majú voľno, vy nastupujete v tíme prešovských juniorov. A navyše, povinnosti máte i v reprezentačnom výbere hokejistov Slovenska do 18 rokov. Dá sa to bez ujmy takáto záťaž vládať? "Zatiaľ to zvládam. Samozrejme, vyžaduje si to odlišný denný režim ako majú iní hráči. Napríklad po utorňajšom zápase v Dubnici, stredu hral v Poprade za našich juniorov. Takže na ďalší deň som mal predpoludním tréningové voľno. Skrátka, zvládnuť sa všetko dá za predpokladu patričnej koordinácie s trénermi, kvalitnej regenerácie a životosprávy. Únavu zavše pociťujem, to netajím, no nie žiadnu preťaženosť." Dnes sa na prešovskom ľade uskutoční východniarske hokejové derby, v ktorom Lietajúce kone Prešov privítajú na svojom ľade Trebišov. Prešovskí útočníci už dva zápasy po sebe neskórovali. Žeby tentoraz do tretice si to odniesli Trebišovčania? "Mohli by, voči tomu by nik z našich fanúšikov určite nič nenamietal. Tomu zodpovedá i príprava na tento zápas. Treba však mať na zreteli, že i Trebišov má v tejto sezóne dobré mužstvo a rozhodne bude proti našim zámerom. Hráme doma a túto výhodu by sme mali zúročiť."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
