zvinutá na konci chvosta. Obrúčok býva najčastejšie osem, vtedy je ich zvuk najlepšie počuteľný. Môže ich byť však aj dvadsať. Štrkot vzniká tak, že podráždený had zdvihne chvost a mihá ním. Zvuk je počuť na vzdialenosť až 30 metrov, slúži najmä na odplašenie veľkých kopytníkov, ktorí ak by stúpili na hada, mohli by ho zadláviť. Je tiež výstrahou pre nepriateľov. Zvuk štrkadla sa líši podľa veľkosti a aktivity hada - väčšie jedince vydávajú hlbšie zvuky. Tento poznatok využívajú zemné veverice obývajúce severoamerické prérie. Štrkáče často lovia ich mláďatá v podzemných hniezdach. Keď samica podľa zvuku pozná, že ide o menšieho a slabšieho hada, postaví sa mu na odpor, aby bránila svoje potomstvo.
Ďalšou osobitnosťou štrkáčov je ústroj, ktorý je schopný zachytávať infračervené žiarenie. Tvoria ho jamky za nosnými otvormi, vystlaté zmyslovými receptormi, pomocou ktorých had na diaľku vníma vyžarované teplo a zisťuje polohu predmetu s vyššou teplotou. Zariadenie je také citlivé, že rozozná rozdiely zlomku teplotného stupňa. Štrkáč tak v noci zisťuje blízkosť teplokrvných drobných živočíchov, ktorí sú jeho potravou.
Poznáme 26 druhov štrkáčov, rozšírené sú v Severnej Amerike, iba jeden druh obýva Južnú Ameriku. Prispôsobili sa životu v suchých oblastiach, no nevyhýbajú sa vode a dokonca sa aj kúpu.
Najhojnejší je štrkáč pásavý (1,5 metra) rozšírený na východe USA. Uprednostňuje slnečné stanovištia v blízkosti vôd. Najväčším zástupcom je štrkáč diamantový, dorastá do dĺžky okolo dvoch metrov, niekedy až dva a pol metra. Hmotnosťou do 15 kg je najťažším jedovatým hadom na svete. Je sivohnedý alebo zelenkastosivý so svetlými kosoštvorcami na chrbte, pre ktoré ho nazývajú aj štrkáč kockovaný. Zuby má dlhé až tri cm, preto môže vystreknúť jed hlboko do rany, a preto je veľmi nebezpečný. Štrkáč texaský je len nepatrne kratší. Žije na západe USA a v severnej časti Mexika, hojne na pastvinách aj na obrábaných pozemkoch. Je agresívny, zapríčiňuje najviac uhryznutí a smrteľných prípadov ľudí zo všetkých severoamerických hadov. Menší, aj menej nebezpečný, ale tiež dosť rozšírený je štrkáč prériový. Vyznačuje sa okrúhlymi tmavými škvrnami na svetlohnedom podklade. Štrkáč malý meria len 80 cm, zdobia ho veľké hnedé škvrny na chrbte. Štrkadlo má drobné. Obľubuje skôr vlhké miesta, nevyhýba sa ani mokradinám a kultivovanej pôde. Často preniká do pivníc domov. nie je útočný. Najmenším druhom je štrkáč rožkatý, sotva 50 cm dlhý. Hlavu má vpredu vytiahnutú do krátkeho rožku, má pomerne krátke štrkadlo, ktoré vydáva iba slabý zvuk. Rozšírený je v pustatinách amerického severozápadu.
Štrkáč brazílsky je jediný pravý štrkáč žijúci v Južnej Amerike, kde patrí k najobávanejším jedovatým hadom. Boli zaznamenané úmrtia 10 minút po uhryznutí, keď jedovými zubami zasiahol žilu. Tento až 1,8 m dlhý had má rôzne základné sfarbenie, vždy však s výraznou kosoštvorcovou kresbou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
