že názov vymysleli Kartuziáni, ktorí boli na Kláštorisku. Oni svoje kláštory volajú rajom.
VZNIK SLOVENSKÉHO RAJA
Slovenský raj je časťou Slovenského rudohoria. Patrí k našim najpríťažlivejším zákutiam. Do Národného parku (vznikol v roku 1988) patria aj okraje z okolitých pohorí. Pôvodne bola na jeho mieste zdvihnutá plošina, ktorá sa zdvihla pred 200 miliónmi rokov o 300 až 400 metrov. Hlboké tiesňavy (hlboké do 600 m) s kaskádami vodopádov ju rozčlenili na menšie náhorné plošiny (Glac, Geravy). Silne deštruované plošiny sú vrch Matka Božia a Ondrejisko. Do Raja patria aj plošinky a ostrovné vrchy. Na severe je časť Raja oddelená prelomovou dolinou Hornádu. Vznili tu strmé bralá, vo vnútri masívu je svet jaskýň a priepastí. Najviac ich je na juhu (Stratenská, Dobšinská ľadová).Najvyššími horami sú Ondrejisko (1271 m) Javorina (1186 m).
Krasový reliéf tvoria formy, ktoré vznikli činnosťou vody v rozpustných horninách, ktoré sú súčasne pre vodu priepustné. Mali by byť chemicky čisté, dostatočne hrubé a popukané, aby do nich vnikla voda. V Slovenskom Raji je to vápenec a dolomit. Existuje však aj kras na iných horninách. Voda pri krasovatení pôsobí mechanickou eróziou a chemickou koróziou. Mala by byť bohatá na oxid uhličitý a chladná.
Voda sa z povrchov rýchlo stráca do podzemia. Tam pôsobí zrážková voda a voda podzemných tokov (tie vnikajú pod zem cez ponory). Pukliny sa pritom rozširujú a vznikajú dutiny. Voda napokon odchádza cez vyvieračky.
Výsledkom činnosti vody sú krasové formy (slovo pochádza od slovinského pohoria Kras). Škrapy sú malé pozdĺžne ryhy (dlhé niekoľko metrov). Závrty (krasové jamy) sú lievikovité a miskovité zníženiny, s otvorom na dne (ktorý sa môže upchať). Uvala vzniká spojením závrtov. Polje je najväčším útvarom, nájdeme ho napríklad v Juhoslávii. Doliny v krase sú rozdielne oproti bežným, pretože voda ich formuje inak. Môžu vznikať prepadom stropov podzemných tokov. Vznikajú tak kaňony.
Jaskyne môžu byť puklinové a riečne. Puklinové sú vysoké a krátke, riečne sú dlhé a vznikajú okolo podzemného toku. Priepasti vznikajú zrútením sa podzemných priestorov.
Špeciálnym zjavom Slovenského raja je Dobšinská ľadová jaskyňa. Ľadové jaskyne vznikajú vďaka tomu, že vstupný otvor je vyššie ako jaskyňa. Preto do nej vniká ťažší chladný vzduch a uniká teplejší. Potom tam vzniká výzdoba z ľadu. Takáto situácia nastala zrútenim stropu Dobšinskej jaskyne a Duče, ktoré vytvoril Hnilec a boli spojené. V Dobšinskej jaskyni je teraz od -0,3 do -4,9 stupňa. Hrúbka ľadu je do 26 m a objem 110 tisíc kubíkov. Žije v nej 12 druhov netopierov.
Vyzrážaním uhličitanu vápenatého rozpusteného vo vode vznikajú kvaple. Stalaktit visí zo stropu, stalagmit rastie zdola a stalagnát vzniká ich spojením. Biela farba indikuje čistý vápenec.
Zaujímavým objektom v NP Slovenský raj je Občasný prameň. Má dve podzemné nádrže, ktoré sa zvláštnym mechanizmom po naplnení vyprázdnia. Pracuje v nepravidelných intervaloch.
ŽIVÁ PRÍRODA
V tomto pohorí, ktoré je výškovo členité je častá teplotná inverzia (v dolinách je chladnejšie ako na vrchoch). Vidno to na rastlinách. Alpínske druhy rastú nižšie ako teplomilné. Príkladom je Kortúza Matthiolova, ktorá zvyčajne rastie oveľa vyššie ako v Raji. Naopak Poniklec slovenský rastie na výslnných svahoch vo veľkej výške. V Slovenskom raji je 35 chránených druhov rastlín. Vápencové bralá sú osídlené reliktnými borovicami. Lesy sú často zmenené človekom, ale vyskytujú sa aj pralesy, ktoré majú nesmiernu hodnotu. Nachádzajú sa v strede pohoria. Na skalách rastú napríklad prvosienka holá a ostrevka vápnomilná. Na lúkach možno obdivať vstavače (orchidei), šafrán, či zvončeky.
Medzi živočíchy Raja patrí 4000 druhov bezstavovcov a 200 druhov stavovcov. Endemitom je napríklad fúzač zemolezový, medzi relikty patrí jasoň červenooký. Vyskytujú sa tu teplomilné aj chladnomilné druhy. Veľmi vzácna je mihuľa potiská, mloky, orly, či netopiere. Norok, bobor a zubor tu boli dávnejšie vyhubené. Podľa dravých vtákov sa tu nazýva niekoľko miest (Dravce, Veľký Sokol, Sokolica). Vďaka neprístupnosti prírody tu žije aj niekoľko druhov šeliem. Žije tu aj alpský kamzík, ktorý tu bol umelo vysadený.
Slovenský raj je oproti iným národným parkom výnimočný tým, že väčšina ciest a turistických stredísk (okrem Kláštoriska) je mimo jeho územia, po jeho obvode. V prírode je vyznačená a technicky vybavená sieť chodníkov, ktorá umožňuje vytvoriť rôzne okruhy, aby sa turisti mohli vrátiť k svojej chate. Niektoré doliny a všetky jaskynne (okrem ľadovej) sú neprístupné, kvôli ochrane prírody.
Autor: Ján Dzurdženík
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
