Bernolákovej skupiny, Ján Hollý. Tento dejateľ najradšej tvoril v prírode, v dubovom lesíku, neďaleko fary, ktorý Maduničania od nepamäti nazývali "Mlíč". Dnes pôsobenie tohto velikána pripomína socha a časť oltára urobená z duba, pod ktorým básnik takmer tri desaťročia písaval. Drevo z tohoto duba sa zachovalo popílené na fare až kým ho farár Jozef Chmela nerozdal ľuďom. Väčšina z nich dubové dosky zužitkovala na výrobu nábytku, starček Hargaš však dosky uchoval a z nich je dnes bočný oltár zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi.
Pôvodné domy v Maduniciach boli drevené a stáli po oboch stranách cesty, ktorá dedinu rozdeľovala. Neskôr sa začalo stavať z hliny. Z nej sa vyrábali tehly - pre zaujímavosť - v roku 1880 sa za zhotovenie tisícky tehál platilo tromi zlatými a pecňom chleba. Dom mal zvyčajne letnú a zimnú kuchyňu. Vstupné kuchynské dvere bývali jednokrídlové. Nad rámom bol ponechaný otvor, aby ním odchádzala para, v zime ho upchávali handrou. Madunické gazdiné tu pripravovali všakovaké dobroty, pretože úrodný rovinatý kraj poskytoval dostatok obživy. Pestovala sa raž, jačmeň, ale aj pšenica a mak. Ten sa v kuchyni používal veľmi často do plniek, ale aj ako "osýpka" na buchty, rezance, alebo šúľance. Zo zeleniny siali petržlen, mrkvu, kôpor, sadili cibuľu, zeler, cesnak, paradajky, špenát, dyne a kapustu. Uhorky sa pestovali tiež v každej záhrade. Menšie - nakladačky, ukladali do fliaš na dlhšie skladovanie a veľké dávali do nádob zakvasiť ako "kvasené uhorky", ktoré boli obľúbenou pochúťkou detí i dospelých v letných mesiacoch. Výhodná poloha predurčovala Madunice aj na pestovanie ovocia. Rozšírené boli žlté, skoré i neskoršie druhy sliviek, z ktorých sa varieval lekvár, alebo sa sušili v chlebovej peci. V menšej miere sa vysádzali jablká a hrušky. V humnách rástlo viacero druhov orechov. Bohatší gazdovia chovali aj kravy. Dojili ich dvakrát denne. Po vydojení mlieko precedili do hlinených hrncov - mliečnikov, zakryli drevenou pokrývkou a nechali niekoľko dní postáť. Potom pozberali smotanu. Z kyslého mlieka robievali tvaroh - syr, ktorý používali ako "osýpku" pri varení a pečení. Zo smotany zmútili maslo, ktoré jedli s chlebom, alebo ho vytopili a polievali ním rôzne kaše. Podmáslie sa používalo na posýpku slížov, ale aj na plnenie buchtičiek. V Maduniciach sa chovalo aj veľa sliepok, kačíc a husí. Typické bolo vykrmovanie husí na predaj a preto ich zvyčajne kŕmili naraz, najmä pred hodami. Husacia a kačacia masť patrili k pochúťkam a natierali sa na chlieb, ale používali sa aj pri varení. Dobre vykŕmená hus dala až tri litre tuku. Pečienky gazdiné nosili na predaj do Hlohovca. Verilo sa, že gazdiná, ktorá pri vykrmovaní bude sedieť na tehle a odriekať zaklínadlá, zabezpečí to, že jej husi budú mať veľké pečienky. To, čo sa malo hovoriť však vedeli iba bosorky. V dedine bolo v menšej miere rozšírené aj včelárstvo. Med používali ako sladidlo. Včelám vôbec pripisovali ľudia veľkú dôležitosť. Veď z ich diela sa vyrábali sviečky "pre Panbička", podľa ich správania sa dalo zistiť aké bude počasie i kedy príde búrka.
Madunický kraj bol teda k svojim obyvateľom štedrý. Varilo sa hojne a dobre. Recepty na niektoré mieste špeciality prinášame aj čitateľom Víkendu.
Dolky
Potrebujeme: 1 kg polohrubej múky, 2 vajcia, droždie, mlieko, cukor, soľ, tvaroh, orechy, mak, maslo, práškový cukor.
Postup: Do preosiatej múky vlejeme kvások z mlieka, cukru a droždia, pridáme celé vajcia, masť, trošku cukru a soli. Premiešame a vypracujeme redšie cesto. Cesto necháme vykysnúť na teplom mieste, potom ho rozvaľkáme a vykrajujeme z neho okrúhle dolky. Dolky pečieme priamo na rozohriatej platni sporáka z oboch strán do zlatova. Pred podávaním sa dolky obaria vo vriacej vode, vyberú, polejú maslom a posypú buď tvarohom, alebo makom prípadne orechami a dosladia cukrom.
Pečené buchy
Potrebujeme: 1 kg polohrubej múky, 2 vajcia, cukor, kvások, mlieko, soľ, slivkový lekvár, maslo, mak alebo orechy, med, masť.
Postup: Z vlažného mlieka, trochu cukru a droždia urobíme kvások, ktorý necháme podkysnúť. Múku preosejeme, rozmiešame v nej štipku soli, prilejeme kvások, pridáme vajíčka, trochu cukru a masť a vypracujeme vláčne cesto. Dobré je vtedy, keď sa odliepa od misy a robia sa na ňom bubliny. Hotové ho posypeme múkou, prikryjeme a necháme na teplom mieste vykysnúť. Asi po 45 minútach cesto vyklopíme na dosku, rozvaľkáme ho na 1,5 cm plát, ktorý rozrežeme na štvorce. Jednotlivé štvorce plníme slivkovým lekvárom, formujeme buchtičky, ktoré uložíme na vymastený plech - každú osobitne. Necháme podkysnúť asi 10 minút, potrieme masťou a pečieme do zlatova. Upečené buchty pred podávaním obaríme vo vriacej vode, vyberieme, polejeme rozpusteným maslom, medom, posypeme orechami, alebo makom s cukrom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
